pondelok 23. novembra 2015

Jandy Nelson - Dám ti aj slnko //RECENZIA

Dám ti aj slnkoAutor: Jandy Nelson 
Originálny názov: I´ll Give You The Sun
Počet strán: 352
Vydavateľstvo: Slovart

O čom to je?: Dvojčatá Jude a Noe znamenajú jeden pre druhého všetko. Keď majú trinásť, Jude príde na to, že je krásna a Noe, že je gej. Noe miluje okrem sestry už len kreslenie a robí všetko pre to, aby sa dostal na prestížnu umeleckú školu. Jude zamestnávajú viac chlapci. O tri roky je všetko inak. Na školu snov sa dostala Jude, ale je z nej utiahnutá sivá myška, čo sa skrýva za svoje obrazy. Z Noema sa stal pártyboy a lámač babských sŕdc. A ich mama je mŕtva. Dvojčatá spolu ledva prehovoria a ani jeden vlastne nevie prečo. Neuvedomujú si, že každý z nich tvorí len polovicu príbehu, a keby si k sebe našli cestu, dokázali by poskladať svoj svet dokopy, získali by druhú šancu na šťastný život.


Nedokážem o tejto knižke povedať, že bola dych berúca, napínavá, že ma chytila a nepustila. Nedokážem o nej povedať, že ma strhla hlavou dolu do priepasti ale môžem povedať, že mi ukradla všetky slová. Našla všetky najdokonalejšie myšlienky, vety a slovka a uväznila ich na svojich stránkach. Nemohla som ich tak už použiť. Boli navždy tam, v nekonečne dokonalej knihe. Obrátila mi svet naruby, zatočila mnou a natlačila mi do hlavy toľko múdrosti, že tie zo školy už nemali cenu.

sobota 21. novembra 2015

Akí sú knihomoli

Knihomoli sú osobitá a jedinečná skupina ľudí, navonok i zvnútra úplne iná ako ostatné. Občas sa vám môže zdať, že vyzerajú úplne rovnako ako ostatní a inokedy priam kričia na plné pľúca svojou inakosťou. Milovníci kníh by sa mali radiť samostatne, ako nová typológia osobnosti, lebo sú tak jedineční, že ani sám knihomoľ, by ich nedokázal presne vystihnúť. Sme ako búrka rovnako ako mrholenie, sme paleta farieb, čaj, káva ba i kakao (samozrejme studené!). Sme skutočný chodiaci sen, ľudská deka, kolotoč či hojdačka.


http://41.media.tumblr.com/2d64367ca9d5c958d70a530c4e2843c7/tumblr_ntweiwRg1l1udje0mo1_500.jpg
          Mnoho ľudí si myslí, že knihomoľ je človek s obrovskými okuliarmi, štrikovaným rolákom, večne odstrčený od spoločnosti sediac dennodenne v knižnici a odfukujúc prach z hrubočizných kníh, sa snaží pobrať celú múdrosť sveta. A sme takí? No priznajme si, že by sa našli aj takí! Ale my- novodobí knihomoli-  sme tí, čo dokážu rozprávať hodiny a hodiny  o najnovšej knihe, čo prečítali. Čo nesedia v knižniciach - proste čítajú VŠADE! Čo, sú síce schopní odložiť stretnutie s kamošmi na zajtra, ale nasledujúc deň im to stopercentne vynahradia.  A pretože čítame všade, nosíme aj svoje knižky všade. Keď ich totiž nemáme so sebou cítime sa akosi nesvoji, akoby nám niečo chýbalo, akoby práve to, že so sebou nemáme knihu znamenalo katastrofu a celkové zničenie dňa.


        Milujeme upršané dni keď na sklá okien jemne dopadajú dažďové kvapky a pomaly nás nechávajú upadnúť do iného sveta. Vieme totiž, že kniha je lístok do akéhokoľvek sveta po akom naše srdce túži. A tak s otvorením každej novej knihy napäto dúfame už po otvorení prvej stránky v ďalšie dychberúce dobrodružstvo. Keď sa nám podarí objaviť takú knihu, čo nás pohltí a nepustí, sme schopní ostať hore do neskorých ranných hodín na úkor školy i spánku a knihu dočítať! Celú! Tak keďže čítame jednu knihu za druhou, rovnako rýchlo ich dokážeme aj kupovať, vzdať sa nového mobilu, oblečenia, topánok (čokolády nie) a kúpiť si tonu nových kníh, ktoré položíme k stovke neprečítaných kníh, čo nám smutne stojí v poličke a hneď na to sa budeme sťažovať ako málo miesta už pre úbohé knižky ostáva (pričom myslíme len na to, aké ďalšie knihy si poprosíme na narodeniny/Vianoce/meniny/inú príležitosť) 


https://36.media.tumblr.com/f780f45cb66ada86621c79f572cdf611/tumblr_ngvnq2kMaH1tmsxmvo1_500.jpg
         Ovplyvnení nespočetným množstvom kníh v nás vybuchuje ohňostroj, lámu sa vlny, vždy keď sa nás niekto opýta "Aká je tvoja obľúbená kniha?" pretože my nevieme odpovedať. Ako máme vybrať len jednu? Veď to je ako vybrať obľúbeného rodiča, alebo naopak, ako keby mal rodič vybrať svoje obľúbené dieťa! Čo to od nás žiadate?! Ale zato, vieme z hlavy odrecitovať svoje obľúbené citáty kedykoľvek je to potrebné, poprípade sa nestráchame pridať ich do konverzácií, esejí či slohu. Zavalený knihami, zahĺbení do deja, ponorení do nového sveta zabúdame často krát na ten skutoční a tak ostane náš čaj či káva vždy, vždy, vždy a vždy studená (hlavný poznávací znak knihomoľa).

         Zakaždým knihu prežívame, súcitíme s postavami, niekedy ich máme chuť vyfackať, vynadať im, no často im rozumieme- alebo oni rozumejú nám. Keď nájdeme postavu, s ktorou sa stotožňujeme do špiku kostí, už navždy si ju zapamätáme, ovplyvní nás, rovnako ako kniha. A tak ľutujeme ľudí, čo nemajú radi knihy. Nie, žeby sme ich neznášali. My ich ľutujeme , že nikdy nezažijú, to čo mi, že sa nedotknú nového dobrodružstva, že nestretnú svoju spriaznenú dušu na čiernobielych stránkach kníh. Preto, keď vidíme deti, ako čítajú knihu namiesto toho aby prázdne hľadeli na vysvietené obrazovky svojich tabletov, v duchu a možno aj navonok sa usmievame. 
http://24.media.tumblr.com/aa581a432d89df62ecab7a19f20e94ad/tumblr_n520yfMViq1su85gro1_r1_500.gif


Knihomoľa nedokáže opísať ani knihomoľ, totiž sme každý a jeden úplne rozdielny.Tak teraz je to na VÁS, pridajte sem niečo, čo podľa vás vystihuje každého knihomoľa .