Po dlhokánskom trápení, mučení a strastiach sa už pomaličky chílu, krôčik po krôčku, ku koncu školského roka, Konečne budeme na dva mesiace voľný od nekonečného učenia sa nezmyselných táranín, od neprestajného tlačenia kalerábov do hláv, od hľadenia na biele steny a príšerného ranného vstávania. Každý sme si odžili, také tie chvíľky, kedy sme celý nešťastní nemali ani chvíľku času na pokojné čítanie. Pamätáte sa aké to je? Keď upadnete do smútku, čo vo vás vzbudzuje pohľad na osamotenú knižku ležiacu na vašej posteli, no prečítať si ju je takmer nemožné, lebo predsa máme iné ( podstatne hlúpejšie a nijak užitočné) povinnosti. Ako tento pocit vyzerá? Dá sa opísať vo fázach smútku?
1. Zapieranie
Začne sa vtedy, keď vám na hlavu nakopia desať písomiek, testov, skúšaní a úloh pričom musíte medzičasom robiť nespočetne veľa dôležitejších vecí ako- cvičiť na hudobnom nástroji, jesť, osprchovať sa, upratať si, hľadieť na stenu, ísť vonku.... no vy kašlete na jedno i druhé a presviedčate sami seba, že máte ešte habadej času a v kľude si môžete sadnúť, urobiť čaj a prečítať sto strán, až kým si neuvedomíte: "do kelu, však my máme úlohu z angliny..!"