5 dôvodov prečo milujem čítanie v Zime

Žeby ma chytila Vianočná nálada ? :D Už som začala maľovať vianočné pohľadnice a včera sme už aj záložky vyberali . Neviem prečo robím také blbosti, keď sa vždy sťažujem , že nemám čas čítať ale aj tak  skončím pri vyrábaní niečoho . No a tak mi napadlo päť vecí ( viac som už nevymyslela ) prečo to všetko tak milujem, zimu, Vianoce ...

1. Krb 
- nepoznám človeka , ktorý by nemal rád teplo z krbu v chladný zimný večer . Sadnete si k nemu s dekou , čajom v ruke , dobrou knihou a deň už nepokazí nič , ak vám náhodou nezhorí deka... och a ešte keď vonku sneží :3

2. Čaj
- v lete nezvyknem čítať knihy sa čajom v ruke, ale v zime je to nevyhnutnosť a v predvianočnom období ešte horúca čokoláda. Síce väčšinou zabudnem , že som si čaj urobila a tak potom keď si spomeniem je už dávno studený. Nevadí, tak či tak si ho vždy urobím. A najlepší moment je , keď je vonku zima, husto sneží a ja sedím v čajovni , v teple a  v ruke  výborná kniha ..


3. Nikto mi nič nepovie ak ostanem celý deň v posteli
- sedím si tak zabalená v deke a perine. Nikomu to nevadí, lebo bývame vo veľkom dome a tam je večne zima tak keď si poležím s knižkou v posteli pri takomto dni je to úplne akceptovateľné ( a super :3 )

4. To čaro 
- milujem čítanie v tomto období hlavne kvôli úžasnej atmosfére . Veľa ľudí čo poznám neznášajú Vianoce, zimu a to už ani nehovorím o snehu . Ja to všetko zbožňujem, sedieť pri Vianočnom stormčeku a čítať novú knihy, čítať keď sneží lebo je to také kúzelné .

5. re-reading Harryho Pottera
- pre mňa nevyhnuteľnosť každej zimy. Bez Harryho to nie je ono . Vždy niekedy v decembri začínam re-reading a postupne a aj re-watching filmov, pre mňa to je celé také Vianočné ( a je mi jedno že ich tie knihy čítam každý rok , Harryho nebudem mať nikdy dosť )



- možno by som po dlhšom uvažovaní napísala aj viac vecí ( sviečky , svetielka, čítanie na záhrade s kopou diek keď sneží, mačka ležiaca vedľa mňa .. ) ale ponáhľam sa teda čítať knihu.. veľmi rada by som bola ak by sa mi to konečne podarilo ..

Čo by bolo, keby som nečítala knihy ?

V piatok som mala v škole so sebou trilógiu Hier o život. Čítala som Drozdajku, pretože večer som šla do kina a chcela som ten re-reading stihnúť ešte predtým . Stalo sa , že som to ale nejako nestíhala. Tak som teda čítala na angličtine, na biológii a na sieťových technológiách, potajomky aby si ma nikto nevšimol . Po piatej hodine ku mne dobehla spolužiačka ,veľmi ľútostivo na mňa pozrela a povedala, " Ach moja, prečo to čítaš ? To musíš ? A to ťa baví ?!" .

 Keď som jej povedala, že nie, nikto ma nenúti, čítam to lebo ma to baví a že to vlastne už čítam tretíkrát, pozrela na mňa ešte ľútostivejšie než predtým a dodala : "Fúha, ja by som niečo také nezvládla prečítať. Vlastne ja nečítam knihy vôbec, okrem povinnej literatúry." Ani neviem z čoho som bola zaskočená viac. Z faktu že nič nečíta alebo, že číta vlastne len povinnú literatúru ( ja čítam veľa a povinnú literatúru nie ) . Môj život už tak ovplyvnili knihy, že si život bez nich neviem predstaviť. Aké by to bolo keby som nečítala ? Pravdepodobne by som zo mňa celkom iný človek, no nemyslím, že lepší.

Predstavte si , že by ste nikdy nič neprečítali. Že by 200-stranová kniha bola až príliš dlhá a svet ukrytí v písmenách by bol pre vás nudný. Pre mňa to znie ako niečo nemožné. Z takmer každej knihy, ktorú som prečítala som si niečo odniesla. Moje "Ja" je v podstate poskladané z kníh. Bez nich by som samozrejme nemala tento blog, nebola by som šla na škole v ktorej som - nakoľko sa mi čítanie v angličtine tak zapáčilo, že bilingválne gymnázium bolo nevyhnutnosťou- , neučila by som sa hrať na gitare a bolo by pre mňa oveľa ťažšie byť sebavedomá , no neviem si predstaviť , čo by som robila v tých chvíľach.. kedy už nepomáha nič.. premáha ma smútok a potom prichádza Harry Potter a ten premôže úplne všetko. A vždy.

Knihy ma zaviedli na nekonečné cestu naprieč predstavivosťou až do iného sveta. Ktorý poznám len ja. Je v ňom presne to , čo si predstavujem. Vždy to môžem zmeniť, ak by som náhodou chcela. Sú v ňom ľudia, s ktorými som prežila dobrodružstvá, ľudia čo ma nikdy neopustia, vždy stoja pri mne . Odísť z tohto sveta by bolo príšerné, vtrhla by som do reality nešťastných ľudí neustále hľadiacich na obrazovku mobilu. Bola by som stratená. Nevedela by som nájsť tú správnu cestu , lebo knihy ma naučili veľmi veľa, poučili ma a už ako maličká som odchádzala z knižnice s ťažkým batôžkom. Aké by to bolo , keby som tam nikdy nezašla ?

Poznám veľa ľudí, pre ktorých sú knihy záťaž , ja si vždy len búcham hlavu o stenu keď počujem, že sa ma pýtajú aby som im povedala ako skončia Hry o život, či bude Katniss s Peetom alebo s Galom  a naposledy som započula aj vetu : " .. a Na vine sú hviezdy.. to je akože podľa knihy ?" ( i don´t want to live on this planet anymore ) . Potom sa medzi takými ľuďmi cítim ako mimozemšťan, jedno šťastie je , že mám aj také kamarátky, ktoré knihy milujú, potom im už len posúvam tie moje a deň čo deň o nich kecáme. Ibaže čím ďalej, tým je viac ľudí , ktorý si radšej počkajú rok na film než by si mali prečítať nie-dlhú knihu, lebo to ich bude stáť veľa, veľa energie...A tak sa učitelia čudujú, čo za generácia to sme ..

Hry o život - Drozdajka 1.časť- filmová recenzia

(Po prvé vám chcem povedať , že neviem písať filmové recenzie. Mne sa buď film nepáči alebo ho milujem) Už po prvom filme a prvej prečítanej knihy zo série Hier o život som bola ohromná fanúšička toho všetkého. Celý svet , obvody a Panem si ma získali svojou gurážou , originalitou a nebojácnosťou . Pamätám sa ako to všetko začalo pred nejakými troma rokmi a rozmýšľala som aká asi Drozdajka budem. Čakala som dlho a keď prišlo na film , pripadala som si nepripravená vidieť to celé. Aj napriek tomu, že som si urobila re-reading Drozdajky a re-watching filmov. Prišlo mi to tak nedávno , keď som šla do kina na Catching fire. Všetko ma ale nakoniec uchvátilo :D Veď ja sa ešte rozrozprávam. A pozor ..recenzia môže obsahovať spoilery ! 

Minulý rok som pred Skúškou ohňom videla všetky trailery, všetky klipy , promotional stills , rozhovory.. proste všetko čo vyšlo , zapríčinila sa za to aj moja facebookovská stránka ,čiže ma neskôr v kine prekvapilo len máločo. Tak som sa tentokrát rozhodla pozrieť si len prvé dva trailery ( v pláne bol len jeden ale neodolala som ) . Bola som tomu vďačná , lebo som som všetko objavovala až na veľkom plátne . Asi trištvrtiny filmu som si predstavovala úplne inak. Celý trinásty obvod a všetko okolo toho, no povedala som si že nevadí, film mi to nepokazí. A napokazí to ani vec , že je rozdelený na dve časti .Predsa len som si po skončení filmu povedala, že v druhej časti bude toho ešte veľa .


Ako vždy úžasné herecké výkony Jennifer , ktorá by snáď vedela predať aj skysnuté mlieko, sú na nezaplatenie .Vie zahrať ako rebelku, tak aj duševne nestabilné dievča, či vložiť do obyčajnej scénky niečo vtipné. A to ani nehovorím o tom ako strašne ju mám rada. Josh sa konečne ukázal ! Vždy som verila  jeho hereckým schopnostiam. A fandila som mu už od malička, veď predsa hral vo viacerých detských filmoch . To ako sa mu podarilo zahrať Peetu bolo dokonalé i keď "heartbreaking" a budem pevne veriť že si ho všimnú aj kritici. Gala - Liama , trochu zaškatuľkovali do "friendzone" a podľa mňa na ta co celý film poukazovali , ale nejako ma to prinútilo aby som ho začala mať fakt rada.

Bola som pár krát v šoku z niektorých zmien . No väčšina z nich filmu len prospela . Predsa len sa niečo pridať muselo aby nebol film príliš krátky. Effie ! Dokonalá zmena vo filme. Hry bez nej by neboli perfektné !  Film sa niesol v inom duchu než predošlé dva , a keď sa spätne obzerám každý z nich je úplne iný !
Drozdajka bola síce menej akčná, no zato nabitá emóciami a ja som mala na rukách počas celého filmu zimomriavky ( a nie len preto že mi bola zima ) . Hudba vo filme bola neopísatľná, vždy zasadená so správneho momentu aby vzburcovala tú pravú náladu .

Rebeli v obvodoch dodali filmu to práve vojnové šialenstvo a scéna s drevorubačmi bola výborná ! Nečakané, proste super ! A potom prišla Jennifer, zaspievala Hanging tree a došlo k najlepšej scéne celého filmu . Bola to tá najkrajšia časť ! Jennifer , ktorá o sebe hovorila ako o absolútnom antitalente na spev to urobila dokonale ! Tak hlboko emotívny moment už dlho nikde nebol, lebo keď sa k spevu pridali aj obyčajný ľudia z piateho obvodu a strhli priehradu tak to začalo byť famózne ..

A čo ma tam je po akčných scénach keď vidím doráňaného, zničeného Peetu. Nepotrebujem akciu keď musím prežívať také srdcervúce momenty. Vždy keď bol na plátne on, bolo celé kino úplne potichu. A aj napriek tomu že som vedela ako všetko skončí, daná scéna bola tak či tam šokom ! Nehovoriac o stretnutí sa Annie s Finnickom , čo považujem za ďalší najkrajší moment z Drozdajky.
Možno mi chýbalo pár detailov ale na tie sa môžem vykašlať a tiež na to , že som pôvodne chcela len jeden film. Teraz si nedokážem predstaviť , že by už bol koniec. Práveže mnou lomcuju neskutočné štastie pri myšlienke , že to ešte bude pokračovať a dočkám sa dalšej premieréry s tým najlepším castom ! Už dlho som nevidela tak zohraných a vtipných ľudí.)
 

Celkovo zhodnotiť film podľa nejakých hviezdičiek nedokážem . Môžem povedať len , že prekonal všetky moje očakávanie , kniha je kniha a moje predstavy o nej zostanú vždy rovnaké , no celá táto séria je pre mňa nejlepšie spracovanou knižnou trilógiou ! Teraz už len čakať do 19. novembra budúceho roka .

John Green- Papierové mestá / RECENZIA

Autor : John Green
Originálny názov : Paper Towns 
Počet strán : 296
Vydavateľstvo : Yoli
Väzba : paperack

Anotácia : Margo Rothová-Spiegelmanová. Jej bláznivé dobrodružstvá sa zakaždým prehnali školou ako letná búrka: na gitare ju naučil hrať nejaký starký v polorozpadnutom dome v mississippskom Hot Coffee. Tri dni kočovala s cirkusantmi, lebo ich presvedčila, že by z nej mohla byť artistka. Na koncert The Mallionaires v St. Louis sa dostala tak, že sa vydávala za basgitaristovu frajerku, a keď ten s ňou naozaj chcel chodiť, poslala ho kadeľahšie. Jej najneuveriteľnejšie príhody sa vždy ukázali ako skutočné!

Tak do tejto dobrodružnej duše sa beznádejne zamiloval Quentin-Kvéčko Jacobsen, trochu zakríknutý chlapec z dobrej rodiny. Keď mu pojašená maturantka jednej noci vlezie do izby prezlečená za nindžu a odhodlaná vykonať jedenásť bodov neľútostnej pomsty nevernému frajerovi a bývalým kamarátom, Kvéčko neodmietne. To, čo povystrájajú, Quentina rovnako nadchne ako vyľaká. Lenže na druhý deň je Margo preč a zanechá po sebe len indície určené práve jemu. Vydáva sa teda na cestu plnú odbočiek, a čím bližšie je k cieľu, tým lepšie spoznáva skutočnú tvár priateľky – a možno aj svoju vlastnú.

Prečo John Green ? .. a prečo ho toľko kritizujú ? ...

Viem , že tento som už nepridala nič asi dva týždne aj to že tento článok bude možno trochu odvecy, nie dokonalý akým mal byť , ale obhajujem tu svoj názorom v krátkom čase ( totiž to si učitelia myslia že sme superhrdinovia s nadpriemernou inteligenciou a dokonalou pamäťou ) . No dúfam , že si ho prečítate a nevykašlete sa po tom na mňa.

Neviem prečo, ale už pár týždňov vídam na slovenských a českých blogoch veľa veľa kritiky na stranu Johna Greena, ktoré byt tu pred pár mesiacmi určite neobstáli. Ľudom sa vidia jeho knihy , nudné, rovnaké alebo až príliš nerealistické. Neodpoviem vám na otázku prečo.. sam to neviem.  S pár blogermi som sa rozprávala a došli sme k jednému záveru, že tento veľký Bum prišiel po filme .
Ešte pred necelým rokom by len málokto zhodil jeho knihy, teraz je to bežné. Myslím, že skutočne stojí za veľa vecami spoločnosť a to hlavné tá marketingová , ktorá si z filmu zrobila obrovský biznis. Tričká, reklamy, nové edície knih, reklamy a zas reklamy. Boli ich toľko , že samého Johna to hnevalo a aj mnoho ľudí. Tak pod tlakom filmu a obrovských očakávaní (pretože všetci nad knihou šaleli ) sa rozhodli tú knihu prečítať a možno sa im nezdala tak dobrá ako ju spoločnosť vykreslila alebo sa danou spoločnosťou nechali vtiahnuť do vlny kritiky a aj keď sa im kniha páčila ostaní ich kritikami natoľko ovplyvnili , že nechceli vytŕčať z davu, tak radšej nič nepovedali. Nebudem kritizovať tých, čo knihu kritizujú ani tých čo ju milujú, poviem len to , prečo je pre mňa osobne John Green spisovateľ s veľkým S.


Zaujal ma jendou vecou. Najdôležitejšou pre mňa. Že mi rozumie, nám teenagerom. Vie sa vcítiť do našej kože a vie, že nie sme tí najslušnešjí , že máme veľké očakávania, obrovské sny. Nenávidime učiteľov, školu, milujeme dobrodružstvá, porušovať pravidlá a byť voľní. Ľúbime, neposlúchame sme svojskí a také sú jeho knihy. Nie sú nudné, každá jedna z nich nám chce niečo povedať, no záleží len na človeku či si ju vypočuje. A tiež na tom či človek potrebuje pre dobrú knihu, dych berúci príbeh.




Sám John Green je považovaný za "Šepkára teenagerov", lebo nás chápe no tu u nás je on sám  nepochopený. Nesnaží sa písať dokonalé romány , často krát sa hovorí že jeho knihy sú nerealistické , až príliš detské ( vraj ) . Ale oni nemajú byť úplne skutočné ani dospelácke. Veď nie sú pre nich, sú pre nás .
Možno má nejaké chyby, lenže tak by nebol autorom .

Páči sa mi , že aj napriek tomu aký mal úspech s Hviezdami , je to skvelý človek. Na youtube tvorí so svojim bratom úžasnú dvojicu , ktorú sa nedá prehliadnuť. Vidím tak , že je to snáď ten najnormálnejší človek, dospelák no aj tak srdcom dieťa. Miluje Harryho Pottera , je to jeho najobľúbenejšia knižná séria ako často krát hovorí  ! A myslím , že je celkom obdivuhodné , že pri natáčaní filmu vraj väčšina fanúšikom  sa neutekala fotiť s hercami ale predovšetkým s ním . Je vtipní, milí a vie si zo seba urobiť srandu. Kto iný by si tvár pomaľoval fixkou , potrel arašidovým maslom a nechal ju potlačiť na tričká ?

John je vlastne Fangirl. Nad svojim filmom šalel viac než jeho fanúšikovia. Pri natáčaní filmu plakal a aj tak to zavesil na internet. Komentuje na tumblre ako zmyslov zbavený a na facebooku a instagrame by sa deň neobišiel bez nejakej jeho fotky .
Môžte ho nemať radi, kritizovať ho, no pre mňa bude vždy úžasným človekom a spisovateľom, ktorý mi dal do života snáď viac rád než ktokoľvek iný. A vždy , vždy budem stáť na jeho strane nech sa stane čokoľvek... aj keby ma ďalšia jeho kniha sklamala.