Dan Brown - Inferno (Peklo) /RECENZIA

Autor: Dan Brown
Originálny názov: Inferno
Počet strán: 552 
Vydavateľstvo: Ikar

Anotácia : Robert Langdon je späť a tentoraz na neho čaká Peklo. Profesor sa prebúdza zranený v nemocnici, netuší kde je a ako sa tam dostal. V hlave mu znejú slová „Hľadaj a nájdeš! Čas sa kráti“, no nechápe ich zmysel. Vo svojich veciach nachádza podivný predmet a okamžite sa púšťa do pátrania s mladou lekárkou Siennou Brooksovou: pomocou veršov z Danteho temnej epickej básne Peklo musia dešifrovať kódy ukryté v slávnych dielach renesancie – v sochách, obrazoch, budovách. Musia tak vyriešiť záhadu a zabrániť katastrofe hroziacej ľudstvu.

Knihy Dana Browna milujem z viacerých dôvodov. Dokáže spojiť moderný svet s dokonale vykreslenými prvkami umenia a kultúry. Čitateľ sa tak pri jeho knihách tiež voľačo to naučí. Zasvätí aj inak ľudí, čo umenie neobľubujú, do sveta architektúry a maliarstva. Vkladá do knihy jemne a presne tam, kde byť majú, talianske frázy a vety. Prehlbuje tak knihu do ďalšieho rozmeru, nakoľko  čitateľa vezme priamo doprostred diania a ten dokáže si tak jasne predstaviť celú taliansku atmosféru.

Môj názor: Inferno bolo iné ako jeho predošlé knihy. Zatiaľ čo sa zameriaval na odhaľovanie tajomstiev vzácnych malieb, pamiatok a miest, tu sa sústredil na obrovskú naháňačku naprieč Florenciou. Už začiatok knihy sa nesie v  akomsi napätom duchu. Autor mi dal skladačku, ale s chýbajúcimi kúskami. Tak som nedočkavá po konci, hltala jednu kapitolu za druhou len aby som už tú skladačku dokázala čo najrýchlejšie dokončiť. Začal knihu tak úžasne napínavo, s toľkými nezodpovedanými otázkami, že mi nedalo nečítať ďalej a ďalej. Tak som prečítala za krátky čas hrozne veľa, dychtivo som otáčala  jednu stránku za stránkou, v nemom úžase ako sa to opäť a zase Danovi Brownovi podarilo.

Niekde v druhej tretine knihy začína ale úplne iné, predošlý rýchly spád sa prudko zmenil na nudné opisovanie každej a jednej fontány, parku a pamiatky ktorú profesor Langdon videl. A keď to už nudilo mňa, veľkú milovníčku talianskej architektúry, tak je o čom hovoriť. Milujem autorov dokonalý štýl opisovania umenia, lebo ho vie opísať tak presvedčivo, ako to nenájdete ani na wikipédii, lenže tam v istej časti, to bolo akési iné. Akoby som ani nečítala knihu, ale brožúrku z múzea. Nejaký ten čas trvalo než sa dej opäť rozbehol, potom som ale namala čo vytknúť. Autor vložil do príbehu neuveriteľne veľa prekvapení a zasadil ich tak, aby som nikdy nestratila záujem o knihu. Vždy mi dal podnet, ktorú ma prinútil čítať ďalej a ďalej.

V knihe vystupuje už známy ( aspoň pre tých čo už niečo od Dana Browna prečítali ) Profesor dejín umenia a ikonografie Robert Langdon. Šarmantný a inteligentný gentleman s najlepšou prácou vôbec. Je jednou z mne najsympatickejších postáv s akými som sa kedy stretla. Kvôli istým faktorom, ktoré v tejto knihe ovplyvnili jeho myseľ bolo zvláštne ho sledovať, no v tom dobrom slova zmysle. Po jeho boku, stála ako vždy bystrá, ba čo viac geniálna Sienna. Stotožniť sa s ňou a spoznať ju bolo ťažšie než by som si myslela a budem to autorovi vyčítať, lebo o jej živote nám nepovedal dostatočne veľa hoci povedal dosť. Väčšinu sa dozvedáme len z pohľadov do minulosti. Nevedela som tak čo očakávať, aká vlastne v skutočnosti je. I keď, to mohol byť aj autorov zámer. No zanechal tak v príbehu voľné, nezaplnené miesto. 

Na Brownových knihách hlboko obdivujem ako vierohodne opisuje atmosféru miest. Presne opisuje všetky detaily a pocity, zafarbuje atmosféru a vkladá ju do príbehu spôsobom, čo prenesie čitateľa na každé miesto v knihe ( teda ak nepíše formou "brožúrka z múzea" ).  - Je dobré, ak si isté pamiatky pri čítaní vygooglite, nakoľko sa autor vždy odkazuje na skutočné a stále existujúce obrazy a budovy. Budete si môcť všetko pekne uchovať v pamäti.-  a zároveň popri nemalej čiastke umenia, sa v knihe odohráva výborne premyslený strhujúci dej. V knihe pred vás autor položí, už pri prvých stranách, hneď niekoľko otázok. Budete sa na tie otázky pýtať stále, budete chcieť vedieť odpoveď a tak pri akčnom konci plnom odhalení a prekvapení, sa nudiť nebudete. Hoci nebolo podľa môjho názoru Inferno tak dobré, ako bol Da Vinciho kód či kniha Anjeli a démoni, jednoznačne stojí za prečítanie. Či už pre všetky poznatky, ktoré čítaním získate alebo pre jej zaujímavú, strašidelnú a zamyslenia hodnú myšlienku.

Moje hodnotenie : 4/5 hviezdičiek