Akí sú knihomoli

Knihomoli sú osobitá a jedinečná skupina ľudí, navonok i zvnútra úplne iná ako ostatné. Občas sa vám môže zdať, že vyzerajú úplne rovnako ako ostatní a inokedy priam kričia na plné pľúca svojou inakosťou. Milovníci kníh by sa mali radiť samostatne, ako nová typológia osobnosti, lebo sú tak jedineční, že ani sám knihomoľ, by ich nedokázal presne vystihnúť. Sme ako búrka rovnako ako mrholenie, sme paleta farieb, čaj, káva ba i kakao (samozrejme studené!). Sme skutočný chodiaci sen, ľudská deka, kolotoč či hojdačka.

          Mnoho ľudí si myslí, že knihomoľ je človek s obrovskými okuliarmi, štrikovaným rolákom, večne odstrčený od spoločnosti sediac dennodenne v knižnici a odfukujúc prach z hrubočizných kníh, sa snaží pobrať celú múdrosť sveta. A sme takí? No priznajme si, že by sa našli aj takí! Ale my- novodobí knihomoli-  sme tí, čo dokážu rozprávať hodiny a hodiny  o najnovšej knihe, čo prečítali. Čo nesedia v knižniciach - proste čítajú VŠADE! Čo, sú síce schopní odložiť stretnutie s kamošmi na zajtra, ale nasledujúc deň im to stopercentne vynahradia.  A pretože čítame všade, nosíme aj svoje knižky všade. Keď ich totiž nemáme so sebou cítime sa akosi nesvoji, akoby nám niečo chýbalo, akoby práve to, že so sebou nemáme knihu znamenalo katastrofu a celkové zničenie dňa.

        Milujeme upršané dni keď na sklá okien jemne dopadajú dažďové kvapky a pomaly nás nechávajú upadnúť do iného sveta. Vieme totiž, že kniha je lístok do akéhokoľvek sveta po akom naše srdce túži. A tak s otvorením každej novej knihy napäto dúfame už po otvorení prvej stránky v ďalšie dychberúce dobrodružstvo. Keď sa nám podarí objaviť takú knihu, čo nás pohltí a nepustí, sme schopní ostať hore do neskorých ranných hodín na úkor školy i spánku a knihu dočítať! Celú! Tak keďže čítame jednu knihu za druhou, rovnako rýchlo ich dokážeme aj kupovať, vzdať sa nového mobilu, oblečenia, topánok (čokolády nie) a kúpiť si tonu nových kníh, ktoré položíme k stovke neprečítaných kníh, čo nám smutne stojí v poličke a hneď na to sa budeme sťažovať ako málo miesta už pre úbohé knižky ostáva (pričom myslíme len na to, aké ďalšie knihy si poprosíme na narodeniny/Vianoce/meniny/inú príležitosť) 

         Ovplyvnení nespočetným množstvom kníh v nás vybuchuje ohňostroj, lámu sa vlny, vždy keď sa nás niekto opýta "Aká je tvoja obľúbená kniha?" pretože my nevieme odpovedať. Ako máme vybrať len jednu? Veď to je ako vybrať obľúbeného rodiča, alebo naopak, ako keby mal rodič vybrať svoje obľúbené dieťa! Čo to od nás žiadate?! Ale zato, vieme z hlavy odrecitovať svoje obľúbené citáty kedykoľvek je to potrebné, poprípade sa nestráchame pridať ich do konverzácií, esejí či slohu. Zavalený knihami, zahĺbení do deja, ponorení do nového sveta zabúdame často krát na ten skutoční a tak ostane náš čaj či káva vždy, vždy, vždy a vždy studená (hlavný poznávací znak knihomoľa).

         Zakaždým knihu prežívame, súcitíme s postavami, niekedy ich máme chuť vyfackať, vynadať im, no často im rozumieme- alebo oni rozumejú nám. Keď nájdeme postavu, s ktorou sa stotožňujeme do špiku kostí, už navždy si ju zapamätáme, ovplyvní nás, rovnako ako kniha. A tak ľutujeme ľudí, čo nemajú radi knihy. Nie, žeby sme ich neznášali. My ich ľutujeme , že nikdy nezažijú, to čo mi, že sa nedotknú nového dobrodružstva, že nestretnú svoju spriaznenú dušu na čiernobielych stránkach kníh. Preto, keď vidíme deti, ako čítajú knihu namiesto toho aby prázdne hľadeli na vysvietené obrazovky svojich tabletov, v duchu a možno aj navonok sa usmievame. 

Knihomoľa nedokáže opísať ani knihomoľ, totiž sme každý a jeden úplne rozdielny.Tak teraz je to na VÁS, pridajte sem niečo, čo podľa vás vystihuje každého knihomoľa .