utorok 25. novembra 2014

Čo by bolo, keby som nečítala knihy ?

V piatok som mala v škole so sebou trilógiu Hier o život. Čítala som Drozdajku, pretože večer som šla do kina a chcela som ten re-reading stihnúť ešte predtým . Stalo sa , že som to ale nejako nestíhala. Tak som teda čítala na angličtine, na biológii a na sieťových technológiách, potajomky aby si ma nikto nevšimol . Po piatej hodine ku mne dobehla spolužiačka ,veľmi ľútostivo na mňa pozrela a povedala, " Ach moja, prečo to čítaš ? To musíš ? A to ťa baví ?!" .

 Keď som jej povedala, že nie, nikto ma nenúti, čítam to lebo ma to baví a že to vlastne už čítam tretíkrát, pozrela na mňa ešte ľútostivejšie než predtým a dodala : "Fúha, ja by som niečo také nezvládla prečítať. Vlastne ja nečítam knihy vôbec, okrem povinnej literatúry." Ani neviem z čoho som bola zaskočená viac. Z faktu že nič nečíta alebo, že číta vlastne len povinnú literatúru ( ja čítam veľa a povinnú literatúru nie ) . Môj život už tak ovplyvnili knihy, že si život bez nich neviem predstaviť. Aké by to bolo keby som nečítala ? Pravdepodobne by som zo mňa celkom iný človek, no nemyslím, že lepší.




Predstavte si , že by ste nikdy nič neprečítali. Že by 200-stranová kniha bola až príliš dlhá a svet ukrytí v písmenách by bol pre vás nudný. Pre mňa to znie ako niečo nemožné. Z takmer každej knihy, ktorú som prečítala som si niečo odniesla. Moje "Ja" je v podstate poskladané z kníh. Bez nich by som samozrejme nemala tento blog, nebola by som šla na škole v ktorej som - nakoľko sa mi čítanie v angličtine tak zapáčilo, že bilingválne gymnázium bolo nevyhnutnosťou- , neučila by som sa hrať na gitare a bolo by pre mňa oveľa ťažšie byť sebavedomá , no neviem si predstaviť , čo by som robila v tých chvíľach.. kedy už nepomáha nič.. premáha ma smútok a potom prichádza Harry Potter a ten premôže úplne všetko. A vždy.

Knihy ma zaviedli na nekonečné cestu naprieč predstavivosťou až do iného sveta. Ktorý poznám len ja. Je v ňom presne to , čo si predstavujem. Vždy to môžem zmeniť, ak by som náhodou chcela. Sú v ňom ľudia, s ktorými som prežila dobrodružstvá, ľudia čo ma nikdy neopustia, vždy stoja pri mne . Odísť z tohto sveta by bolo príšerné, vtrhla by som do reality nešťastných ľudí neustále hľadiacich na obrazovku mobilu. Bola by som stratená. Nevedela by som nájsť tú správnu cestu , lebo knihy ma naučili veľmi veľa, poučili ma a už ako maličká som odchádzala z knižnice s ťažkým batôžkom. Aké by to bolo , keby som tam nikdy nezašla ?

Poznám veľa ľudí, pre ktorých sú knihy záťaž , ja si vždy len búcham hlavu o stenu keď počujem, že sa ma pýtajú aby som im povedala ako skončia Hry o život, či bude Katniss s Peetom alebo s Galom  a naposledy som započula aj vetu : " .. a Na vine sú hviezdy.. to je akože podľa knihy ?" ( i don´t want to live on this planet anymore ) . Potom sa medzi takými ľuďmi cítim ako mimozemšťan, jedno šťastie je , že mám aj také kamarátky, ktoré knihy milujú, potom im už len posúvam tie moje a deň čo deň o nich kecáme. Ibaže čím ďalej, tým je viac ľudí , ktorý si radšej počkajú rok na film než by si mali prečítať nie-dlhú knihu, lebo to ich bude stáť veľa, veľa energie...A tak sa učitelia čudujú, čo za generácia to sme ..

13 komentárov:

  1. Tento článok si porad ukladám do záložiek aby som naň NIKDY nezabudla ! Úplne dokonalý článok ! Takto hlboko som sa nad mojim vzťahom s knihami ešte nikdy nezamyslela. Aké by to bolo keby som neprečítala ani jednu knihu ? Veď to sa ani predstaviť nedá ! Už keď som bola malá mamina mi čítala Harryho, na ňom som sa naučila čítať, Harry bol moja prvá prečítaná kniha.. Skrátka mám pocit, že bez týchto všetkých krásnych spomienok by moje detstvo stratilo čaro. A celkovo na čítanie mám krásne spomienky. Neviem si predstaviť svoj život bez kníh..
    Inak presne toto sa deje aj mne !! Skončí Katniss s Peetom alebo Galeom ??? Odpoviem im prečítajte si knihu a oni sa na mňa pozrú ako keby som bola z inej planéty a povedia "ale veď film je omnoho lepší" vtedy by som im najradšej otrieskala to hrubé vydanie o hlavu :D naozaj pekný článok :) !

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem :3 Vždy ma vieš komentárom úplne dokonale potešiť .
      Nad takým tým hlbokým vzťahom ku knihám a čo všetko ovplyvnili som sa dlho nezamýšľala ani ja , až po tom danom okamihu keď spolužiačka povedala že nikdy nič nečítala.. neviem si to ani predstavit, je to pre mňa absolutne nemožné.
      A Harry ach.. :3 to bola tiež taká tá moja, prvá , skutočná kniha .
      No a tie hrubočižné hry o život :D to je kniha akurát na trieskanie o hlavy... ale nie sebe .. druhým :D

      Odstrániť
  2. Krásny a pravdivý článok! :) Úprimne, ja si tiež neviem predstaviť, že by som neprečítala ani jednu. Veď knihy som mala otvorené na kolenách odkedy som sa naučila hovoriť :) Vtedy som čítať ešte nevedela, ale celé dni som mala na kolenách otvorenú nejakú knihu a podľa obrázkov som si vymýšľala svoje vlastné príbehy a potom to už len išlo, naučila som sa čítať a už iba čítam a čítam :D
    proste život bez kníh si neviem predstaviť, bolo by to dosť .... nudné, si myslím :)
    P.S.: Ak to nie je tajné, na aké bilingválne chodiš? :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem :) Presne to vymýšľanie príbehov podľa obrázkov si dodnes pamätám, možno práve tam sa zrodila moja láska k umeniu :D
      A nie, ne je to tajné :D chodím na bilingválne do Spišskej Novej Vsi

      Odstrániť
    2. Asi také začiatky mal skoro každý knihomoľ :D

      P.S: Zatagovala som ťa do tohto tagu, pretože som ťa dala medzi prvých piatich vyvolených, ktorí mi preblesli hlavou :D http://greycherry.blogspot.sk/2014/11/tags-liebster-award-tag.html

      Odstrániť
  3. súhlasím s tebou, :) ja si život bez kníh už vôbec neviem predstaviť, čítam od malička, či to bola povinná literatúra alebo knihy, ktoré ma zaujali, každý deň som mala nos zaborený v knihe a veru niektorí spolužiaci sa na mňa pozerali dosť divne, pretože tiež nečítali, ani len povinné čítanie, všetko si sťahovali z netu a do knihy sa ani len nepozreli, často mi knihy pomohli, keď som sa nemala dobre, rozosmiali ma alebo donútili sa zamyslieť, osobne ľutujem ľudí, ktorí za svoj život nič neprečítali a veru takých poznám :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Ja si radšej život bez kníh nejdem predstavovať :D Radšej budem na zastávke čumieť do nich s tým, že ma niečím poučia, niečo mi dajú a zmenia moju osobnosť, ako by som mala čumieť do mobilu a hrať nejakú hru, ktorá mi mozog len vymyje. Rovnako ako ty, aj ja som chodila ako malá do knižnice a brala si hŕby kníh a najviac cez leto, zobrala som si 7 a týždeň aj pol som ich vracala a tá knihovníčka, čo ma tam pozná, sa len dívala, že kedy som to stihla prečítať :D Mne realita nestačí, potrebujem mať mnoho svetov, medzi ktorými môžem behať podľa nálady inak by bolo zle :)
    Inak ak si na bilingválnom, chceš sa v budúcnosti venovať jazykom? :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Mne realita tiež nestačí, realita je nudná, nedokážem nej žiť :D
      A asi nie, v budúcnosti sa jazykom venovať neplánujem :D chcela by som ísť na architektúru alebo študovať niečo s umením spojené :D .. možno poprípade by ma lákalo aj prekladateľstvo ale to si zatiaľ nechávam tak bokom .. ľudia si často myslia že bilingválne gymnázium=venovať sa neskôr jazykom .. ale bilingválne gymnázium má pomôcť aby sme mohli ísť študovať do zahraničia :)

      Odstrániť
    2. Priznávam, doteraz som bola jedným z tých ľudí, ale vyviedla si ma z toho :D A architektúra je celkom fajn výber s tou sa ľahko uplatníš aj v zahraničí, čo by si mala super :)

      Odstrániť
  5. Úžasný článek, úplně mi mluvíš z duše! Já nechápu prostě ty lidi kteří mají ke knížkám vyloženě odpor a ještě se chlubí tím že nic nečtou a že si radši pustí film..podle mě je to spíše ostuda. Já bych se asi zbláznila kdybych nemohla číst.Miluju ten pocit když přijdu do knihovny, kolem mě je ticho, desítky poliček narvané knihama které jsem ještě nikdy nepřečetla a čekají na mě a ve vzduchu ta vůně knih a papíru :) Když čtu je to takové odreagování od vnějšího světa a to se mi líbí :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Presne . Ja ak si náhodou pozriem film predtým než prečítam knihu, nikomu to nehovorím.. pre mna je to také, zanedbanie toho knižného sveta . Nikdy by som sa tým nechválila.

      Odstrániť
  6. Takisto tiež môžem povedať, že máš úplnú pravdu. Ľudia hovoria, že nemajú čas na knihy a pritom možno ešte žiadnej nedali ani šancu... Knihy sú také nádherné, môžu nám dať toho veľmi veľa a pritom od nás chcú len aby sme si pokojne sadli a začítali sa. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Áno, ja mam minimum voľného času. Chodím na gitaru, výtvarnú.. popri tom musím chodiť na teóriu hudby a častokrát sa v ZUŠke zdržím aj do pol ôsmej. Treba sa mi veľa učiť a chodím do školy do vedľajšieho mesta. No nikdy by som si nedovolila povedať , že na knihy nemám čas

      Odstrániť