Keď knihomoľ nečíta

Uvažovali ste niekedy nad tým, aké je čitateľstvo vlastne náročné? Koníček, ktorý sa javí celkom nevinne a jednoducho predsa len taký nie je. Nie vždy je naň totiž čas, nálada, čas, či prostriedky, a tak sa vám môže stať, že ho proste nezvládnete. Neveríte? Pozrite na najväčšieho knihomoľa, ktorý neprečítal nič skoro pol roka.

“Maybe this is why we read, and why in moments of darkness we return to books: to find words for what we already know.” 

Popravde, naozaj by som nikdy niečo také, ešte pred pár mesiacmi nepovedala. Že čítanie môže byť náročné, že neprečítam nič viac ako mesiac, že nič nenapíšem a že sa nechám utopiť tou sprostou školou. A hľa, stalo sa. Prišla som na to, že čítanie je náročný šport, vyžaduje si totiž ešte viac vecí ako len čas. Lebo i keď ho koniec koncov už i máte, potrebujete aj energiu aby ste po troch stránkach nezaspali, potrebujete fakt dobrú knihu, aby vás to knihomoľstvo opäť vtiahlo do svojich útrob, potrebujete pokoj, lebo v hneve, strese ani smútku sa čítať nedá a ak na vás ešte popri tomto všetkom hľadí zošit z chémie, namojveru neprečítate ani štyri vety. No a tak som spadla no čiernej diery bez fantázie.

“Books fall open, you fall in” 

Musím povedať, že by som nemyslela ani na to, že ma tak ovplyvní škola, že budem ochotná venovať svoj voľný čas iným veciam ako doposiaľ a že sa mi viac menej postaví život na hlavu až dokým ho ja sama neotočím naspäť a trochu neupravím. Dlho som sa snažila čítať popri povinnostiach, cez prestávky, po škole doma, cez víkendy a vždy to skončilo fiaskom typu: zaspala som, nevládala čítať ďalej, bola príliš rozptýlená, zaujatá viac cestou z autobusu ako knihou, či som radšej šla do spoločnosti vyventylovať sa. A tak verte, že som čítala jednu knihu asi štyri mesiace (ak nie viac) a takmer zabudla či sa mi páči alebo nie. Nechala som blog zapadnúť prachom, nechala som si ujsť kopu dobrých príbehov a úplne zabudla, že mám v poličke neprečítaných niekoľko geniálnych kníh............

Chvalabohu ľudkovia, prišli vianoce a moja úbohá zaneprázdnená duša si mohla konečne vydýchnuť. Do rúk mi dali hneď niekoľko nových dobrodružstiev a tak som začala s najnovším Harrym Potterom, spoznala Zlodejku kníh a vrátila sa domov do Rokfortu ešte a ešte raz.

“Books don't change people; paragraphs do, Sometimes even sentences.”

Po čase som začala čítať viac ako predtým, už i v autobuse, i keď prídem domov, vždy keď sa dá, hoci i pred spaním, o pol jedenáste v noci, na autobusovej stanici, či medzi seminármi v škole keď sa idem unudiť k smrti. Opäť som pochopila, čo je na knihomoľstve také dych berúce. Všetky dobrodružstvá, návraty domov a do skutočného sveta, priateľstvá, nekonečné svety, nové spomienky a úplne ukrytie sa pred problémami. Teraz hoci čítam Pottera už po asi piaty krát, hocktorú časť, zamilujem sa do nej rovnako silno ako do najnovších a najzaujímavejších kníh, lebo je jedno čo čítam, hlavne nech je to očarujúce, v podstate mi stačí aby to bolo dobré a aby to bola kniha, potom moje srdce pookraje a s kávou v ruke mi už k šťastiu chýba len veľmi málo.

Tak hor sa do čítania, teraz mám na to kopu času (vďaka ti chrípkové obdobie, vďaka ti škola za chrípkové prázdniny) , hor sa do písania recenzí, hor sa do písania článkov, hor sa opäť do domov!

Strasti a útrapy knihomoľov

Život knihomoľa nie je len posedávanie v mäkkej posteli či starom kresle s čajom v ruke pri okne, na ktoré pomaličky dopadajú dažďové kvapky. Nie je to len snívanie a nekonečné striedanie kníh. Knihomoli zažívajú oveľa viac príšerných strastí a útrap, než by bol obyčajný človek ochotný priznať. Náš každodenný život, je zložitý i v tých najjednoduchších chvíľach. A síce ho berieme s vtipom humorom a umeleckým nadhľadom, často sa musíme pasovať s problémami hodnými našich knižných hrdinov. 

Knihy nám totiž priniesli i mnoho problémov a nebojím sa povedať, že i niekoľko jaziev na našej úbohej duši a psychike. Knihy nám dali nerealistické predstavy  o živote a láske, ako nám predstavili tých najdokonalejších hrdinov, čo sa zamilujú i do najobyčajnejších hrdiniek. Ukázali nám priam abnormálne príbehy lásky, v ktoré sme ale naivne uverili a teraz hlúpo a neprestajne čakáme, kedy nás z našich nudných životov zachráni náš obľúbený knižný hrdina, alebo niekto kto sa naň bude aspoň trošičku ponášať. 

10 kníh, v ktorých by bolo skvelé žiť

Milujem knihy, z mnohých dôvodov, čo by zabralo i hodinu hovoriť o nich. No jedným z nich, tým takmer najvýraznejším, je dôvod, čo sa skrýva už na prvej strane - dobrodružstvo. Knihy ma dokážu preniesť z mäkkej postele do sveta plného kúzel, večierkov, vojen, drakov, mágov, zlata, chudoby, perál, obrovských šiat, dažďu i slnka, a to v jednom jedinom okamihu. Na každej strane ukrýva celý celučičký svet, niekedy úplne odlišný tomu nášmu, inokedy je takmer identický, priam spôsobom, že sa cítite akoby bol príbeh o vás. Knihy sú kúzelnými strojmi času. Sú vlakmi, lietadlami i drakmi. Sú jedinečným a osobitým dobrodružstvom.

A práve, keď som upratovala v poličke, čo ani nie je poličkou, lebo kníh je viac vedľa nej, než v nej, som začala rozmýšľať nad knižnými svetmi. Premýšľala som, ktoré mi učarovali najviac, a v ktorých by bolo úžasné žiť.

10. Charlie a továreň na čokoládu.

Kto nikdy nesníval o úžasnom a nezabudnuteľnom dobrodružstve, čo by zažil v najčudnejšej a najzaujímavejšej čokoládovni všetkých čias? Ochutnať čokoládu z vodopádu, počuť spievať umalupmov, cítiť vôňu sladkostí na každom kroku, zoznámiť sa s pánom Wonkom a okúsiť obed zo žuvačky. Prežiť jeden deň plný fantázie a výmyslov. Zažiť detskú predstavivosť v celej jej skutočnosti.

Akí sú knihomoli

Knihomoli sú osobitá a jedinečná skupina ľudí, navonok i zvnútra úplne iná ako ostatné. Občas sa vám môže zdať, že vyzerajú úplne rovnako ako ostatní a inokedy priam kričia na plné pľúca svojou inakosťou. Milovníci kníh by sa mali radiť samostatne, ako nová typológia osobnosti, lebo sú tak jedineční, že ani sám knihomoľ, by ich nedokázal presne vystihnúť. Sme ako búrka rovnako ako mrholenie, sme paleta farieb, čaj, káva ba i kakao (samozrejme studené!). Sme skutočný chodiaci sen, ľudská deka, kolotoč či hojdačka.

          Mnoho ľudí si myslí, že knihomoľ je človek s obrovskými okuliarmi, štrikovaným rolákom, večne odstrčený od spoločnosti sediac dennodenne v knižnici a odfukujúc prach z hrubočizných kníh, sa snaží pobrať celú múdrosť sveta. A sme takí? No priznajme si, že by sa našli aj takí! Ale my- novodobí knihomoli-  sme tí, čo dokážu rozprávať hodiny a hodiny  o najnovšej knihe, čo prečítali. Čo nesedia v knižniciach - proste čítajú VŠADE! Čo, sú síce schopní odložiť stretnutie s kamošmi na zajtra, ale nasledujúc deň im to stopercentne vynahradia.  A pretože čítame všade, nosíme aj svoje knižky všade. Keď ich totiž nemáme so sebou cítime sa akosi nesvoji, akoby nám niečo chýbalo, akoby práve to, že so sebou nemáme knihu znamenalo katastrofu a celkové zničenie dňa.

        Milujeme upršané dni keď na sklá okien jemne dopadajú dažďové kvapky a pomaly nás nechávajú upadnúť do iného sveta. Vieme totiž, že kniha je lístok do akéhokoľvek sveta po akom naše srdce túži. A tak s otvorením každej novej knihy napäto dúfame už po otvorení prvej stránky v ďalšie dychberúce dobrodružstvo. Keď sa nám podarí objaviť takú knihu, čo nás pohltí a nepustí, sme schopní ostať hore do neskorých ranných hodín na úkor školy i spánku a knihu dočítať! Celú! Tak keďže čítame jednu knihu za druhou, rovnako rýchlo ich dokážeme aj kupovať, vzdať sa nového mobilu, oblečenia, topánok (čokolády nie) a kúpiť si tonu nových kníh, ktoré položíme k stovke neprečítaných kníh, čo nám smutne stojí v poličke a hneď na to sa budeme sťažovať ako málo miesta už pre úbohé knižky ostáva (pričom myslíme len na to, aké ďalšie knihy si poprosíme na narodeniny/Vianoce/meniny/inú príležitosť) 

         Ovplyvnení nespočetným množstvom kníh v nás vybuchuje ohňostroj, lámu sa vlny, vždy keď sa nás niekto opýta "Aká je tvoja obľúbená kniha?" pretože my nevieme odpovedať. Ako máme vybrať len jednu? Veď to je ako vybrať obľúbeného rodiča, alebo naopak, ako keby mal rodič vybrať svoje obľúbené dieťa! Čo to od nás žiadate?! Ale zato, vieme z hlavy odrecitovať svoje obľúbené citáty kedykoľvek je to potrebné, poprípade sa nestráchame pridať ich do konverzácií, esejí či slohu. Zavalený knihami, zahĺbení do deja, ponorení do nového sveta zabúdame často krát na ten skutoční a tak ostane náš čaj či káva vždy, vždy, vždy a vždy studená (hlavný poznávací znak knihomoľa).

         Zakaždým knihu prežívame, súcitíme s postavami, niekedy ich máme chuť vyfackať, vynadať im, no často im rozumieme- alebo oni rozumejú nám. Keď nájdeme postavu, s ktorou sa stotožňujeme do špiku kostí, už navždy si ju zapamätáme, ovplyvní nás, rovnako ako kniha. A tak ľutujeme ľudí, čo nemajú radi knihy. Nie, žeby sme ich neznášali. My ich ľutujeme , že nikdy nezažijú, to čo mi, že sa nedotknú nového dobrodružstva, že nestretnú svoju spriaznenú dušu na čiernobielych stránkach kníh. Preto, keď vidíme deti, ako čítajú knihu namiesto toho aby prázdne hľadeli na vysvietené obrazovky svojich tabletov, v duchu a možno aj navonok sa usmievame. 

Knihomoľa nedokáže opísať ani knihomoľ, totiž sme každý a jeden úplne rozdielny.Tak teraz je to na VÁS, pridajte sem niečo, čo podľa vás vystihuje každého knihomoľa .

"Veci", čo si každý knihomoľ praje aby existovali

Žijeme v modernom svete, plnom neuveriteľných vymožeností, o ktorých ľudia v minulosti mohli len snívať. My čitatelia snívať neprestávame, naša predstavivosť pracuje na plné obrátky vo dne i v noci, vytvárame vlastné svety a postavy. Občas snívame aj o iných veciach, o maličkostiach čo by sme si mi knihomoli priali aby existovali.

1.Kniha čo ju netreba držať v rukách

Každý pozná ten pocit keď číta knihu už tak dlho, že mu pomaličky začnú tŕpnuť ruky, až začnú príšerne bolieť. Alebo keď držíte hrubočiznú knihu sťa tehla, z ktorej nebolia len ruky ale aj končeky prstov. Presne preto, by mal niekto vymyslieť nejaký zaujímavý, moderný prístroj, nejaký držiak na knihy, či čarovnú knihu, ktorú nebude treba držať vôbec. Len si ľahnúť do kresla a čítať (a jesť) Hoci... keď držíme tie ťažké knihy, tak robíme aspoň niečo.. keď už len ležíme či sedíme bez pohnutie hodiny...