utorok, 31. januára 2017

Keď knihomoľ nečíta

Uvažovali ste niekedy nad tým, aké je čitateľstvo vlastne náročné? Koníček, ktorý sa javí celkom nevinne a jednoducho predsa len taký nie je. Nie vždy je naň totiž čas, nálada, čas, či prostriedky, a tak sa vám môže stať, že ho proste nezvládnete. Neveríte? Pozrite na najväčšieho knihomoľa, ktorý neprečítal nič skoro pol roka.

“Maybe this is why we read, and why in moments of darkness we return to books: to find words for what we already know.” 

Image result for audrey hepburn reading
Popravde, naozaj by som nikdy niečo také, ešte pred pár mesiacmi nepovedala. Že čítanie môže byť náročné, že neprečítam nič viac ako mesiac, že nič nenapíšem a že sa nechám utopiť tou sprostou školou. A hľa, stalo sa. Prišla som na to, že čítanie je náročný šport, vyžaduje si totiž ešte viac vecí ako len čas. Lebo i keď ho koniec koncov už i máte, potrebujete aj energiu aby ste po troch stránkach nezaspali, potrebujete fakt dobrú knihu, aby vás to knihomoľstvo opäť vtiahlo do svojich útrob, potrebujete pokoj, lebo v hneve, strese ani smútku sa čítať nedá a ak na vás ešte popri tomto všetkom hľadí zošit z chémie, namojveru neprečítate ani štyri vety. No a tak som spadla no čiernej diery bez fantázie.

“Books fall open, you fall in” 

Related image
Musím povedať, že by som nemyslela ani na to, že ma tak ovplyvní škola, že budem ochotná venovať svoj voľný čas iným veciam ako doposiaľ a že sa mi viac menej postaví život na hlavu až dokým ho ja sama neotočím naspäť a trochu neupravím. Dlho som sa snažila čítať popri povinnostiach, cez prestávky, po škole doma, cez víkendy a vždy to skončilo fiaskom typu: zaspala som, nevládala čítať ďalej, bola príliš rozptýlená, zaujatá viac cestou z autobusu ako knihou, či som radšej šla do spoločnosti vyventylovať sa. A tak verte, že som čítala jednu knihu asi štyri mesiace (ak nie viac) a takmer zabudla či sa mi páči alebo nie. Nechala som blog zapadnúť prachom, nechala som si ujsť kopu dobrých príbehov a úplne zabudla, že mám v poličke neprečítaných niekoľko geniálnych kníh............

Chvalabohu ľudkovia, prišli vianoce a moja úbohá zaneprázdnená duša si mohla konečne vydýchnuť. Do rúk mi dali hneď niekoľko nových dobrodružstiev a tak som začala s najnovším Harrym Potterom, spoznala Zlodejku kníh a vrátila sa domov do Rokfortu ešte a ešte raz.

“Books don't change people; paragraphs do, Sometimes even sentences.”

Image result for reading cafe weheartitPo čase som začala čítať viac ako predtým, už i v autobuse, i keď prídem domov, vždy keď sa dá, hoci i pred spaním, o pol jedenáste v noci, na autobusovej stanici, či medzi seminármi v škole keď sa idem unudiť k smrti. Opäť som pochopila, čo je na knihomoľstve také dych berúce. Všetky dobrodružstvá, návraty domov a do skutočného sveta, priateľstvá, nekonečné svety, nové spomienky a úplne ukrytie sa pred problémami. Teraz hoci čítam Pottera už po asi piaty krát, hocktorú časť, zamilujem sa do nej rovnako silno ako do najnovších a najzaujímavejších kníh, lebo je jedno čo čítam, hlavne nech je to očarujúce, v podstate mi stačí aby to bolo dobré a aby to bola kniha, potom moje srdce pookraje a s kávou v ruke mi už k šťastiu chýba len veľmi málo.

Tak hor sa do čítania, teraz mám na to kopu času (vďaka ti chrípkové obdobie, vďaka ti škola za chrípkové prázdniny) , hor sa do písania recenzí, hor sa do písania článkov, hor sa opäť do domov!


4 komentáre:

  1. Nádherný článok! Úplne som sa v ňom videla, keďže ja som kvôli škole nevidela knihu tiež pekných pár mesiacov a keď som sa k nej na Vianoce konečne dostala, bol to magický pocit :) Presne ako píšeš, akoby som sa vrátila domov a opäť som spadla do toho krásneho knihomoľského sveta. Verím, že keď budem musieť zase nastúpiť do toho nášho vzdelávacieho inštitútu, tak bude opäť náročné, no teším sa už aj z týchto chvíľ :) Prajem ti veľa hodín strávených pri knihách ♥♥♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Veľmi pekne ďakujem :) Tebe prajem tiež čo najviac knihomľských chvíľ a pevne verím, že i napriek všetkému to zvládneme a ku knihám sa budeme vracať čo najčastejšie.

      Odstrániť
  2. Tiež som si v živote prešla obdobím, kedy som roky takmer nič neprečítala. Do knižnice som chodila už od prvého stupňa základnej školy, a domov si pravidelne nosila hŕby kníh. Keď som mala asi 15, tak zrazu som už v knižnici nevedela nájsť takmer nič, čo by ma zaujalo. Detské oddelenie už pre mňa asi nebolo dostatočné, no to dospelácke vyzeralo strašidelne a chodila som tam maximálne tak pre povinné čítanie, ktoré som nakoniec aj tak nečítala. Znovu som sa vrátila k čítaniu na plno asi až pred rokom-rokom a pol a mám problém dobehnúť všetky tie knihy, ktoré vychádzali v čase, kedy som si myslela že pre mňa snáď nič neexistuje. Kiež by som vtedy vedela lepšie hľadať.
    Momentálne sa mi darí čítať celkom úctihodne aj popri vysokej škole, tak snáď sa to nezmení.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Keď mám pravdu povedať, nemyslím si, že toto je len tvoj prípade. Mám dojem, že v poslednom roku m s týmto problém veľmi veľa blogerov. Keby nedostávam recenzáky, ku ktorým sa aspoň dotlačím, tak zrejme ani ja skoro nič neprečítam. Ešte viac ma zdeptalo to, že som musela čítať aj povinnú literatúru, čo boli totálne koniny a doslova som pri tom trpela. Nakoniec som to vzdala, ale ešte chvíľu som bola taká znechutená, že som neotvorila vôbec žiadnu knihu a čumela som iba do seriálov.
    Držím palce s tým, aby sa ti darilo písať aj čítať, koľko chceš. :D Ja som si tiež povedala, že cez prázdniny zaberiem, ale veľmi sa to neukázalo. :D

    OdpovedaťOdstrániť