streda, 29. októbra 2014

Skôr než zomriem- Jenny Downhamová / RECENZIA





Autor : Jenny Downhamová 
Originálny názov : Before i die 
Počet strán : 264
Vydavateľstvo : Ikar
Väzba : pevná 

 
Anotácia : Každý z nás vie, že raz zomrie. Lenže v šestnástich to nečaká nikto.
Smrteľne chorej Tesse Scottovej zostáva iba niekoľko mesiacov života a ona sa rozhodne prežiť ich absolútne naplno. Nechce byť ukrátená o nič, čo život ponúka jej zdravým rovesníkom. Číslo jeden na jej zozname je sex. A začať chce dnes večer.
Splniť si túžbu nebýva ľahké a zakaždým je tu riziko, že namiesto radosti zažijeme rozčarovanie. A niekedy si nás šťastie vystriehne vo chvíli, keď ho najmenej čakáme.



Môj názor : Táto knižka ukazuje jasný príklad , že nie vždy je kniha lepšia než film. Už veľmi dlho som sa s niečím takým nestretla , tak som bola dosť sklamaná . Na martinuse som čítala komentáre a všetci sú z nej hotoví , tak prepáčte .Tessu som spoznala vo filme Now is Good a JEJ príbeh mi veľmi učaroval. No v knihe akoby nastal opak a príbeh zrazu nebol taký skvelý, dojímavý a statočný ! Autorka zvolila, zvláštny spôsob písania a vôbec sa mi nepáčil. Z kapitoly na kapitolu nepokračovala plynule ale celý príbeh akoby proste sekla ..a bum ďalšia kapitola začínala uprostred deja .



Knižná Tessa bola podľa mňa hrozná, akoby to ,že bola chorá znamenalo , že môže proste všetko, čo zahŕňa aj nezmyselné hnevanie sa na otca , ktorý sa o pre ňu ide aj roztrať . Ja chápem , že človek , ktorému zostáva pár mesiacov života vníma svet odlišne a ak je to ešte aj teenager tak nemáme o čom hovoriť no proste mi Tessa nebola sympatická.

Za môj postoj ku knihe možno síce viniť aj film , pretože ten ma ma naozaj dojal k slzám , tak na mňa kniha pôsobila vskutku iná. Autorkyn štýl, opäť hovorím bol zvláštny a nie veľmi sa hodil k tejto knihe a to ešte ani nehovorím o konci, ktorý nebyť Tessinho brata by ani nebol dojímavý nakoľko som vážne nepochopila vynechávanie pol strany medzi vetami .



Ak by som sa teda odosobnila od formy akou je kniha písaná, tak príbeh je naozaj krásny . Páčila sa mi myšlienka, že máme žiť naplno , dokiaľ sa to dá,  lebo čo ak sa náhodou niečo stane ? Autonehoda, choroba, zranenie .. čo potom ? Budete to ľutovať, že ste nič nezažili ?
Autorke sa teda podarilo vpísať mi do hlay pár pekných myšlienok .. byť s rodinou a milovať ju, lebo čo ak odídu ? Nedbať na materiálnych veciach, ľúbiť , nebáť sa, byť slobodný, mladý a voľný .



Ak sa teda rozhodnete ,že by ste si knihu radi prečítali , je to na vás ale pozrite si film, lebo ten bol krásny . ( Čo to hovorím, odhováram vás od knihy :D .... )
Na konci knihy som mala mierne zmiešané pocity , príbeh sa mi páčil no štýl písanie nie .. tak teda dávam knihe 3,5/5  hviezdičiek (nechcem byť zlá :D )


Moje hodnotenie : 3,5 / 5 hviezdičiek 






pondelok, 27. októbra 2014

Mojich 7 malých, knižných zlozvykov

Je ešte len trištvrte na šesť večer a už je tma. Moja nálada kolíše od veľmi, veľmi dobrej k strašne zlej. Jediná vec, ktorú by som bola cez deň ochotná robiť je kresliť alebo čítať ( alebo pozerať seriál , najlepšie nejaký čo som ešte nevidela ) , samozrejme škola... a jediné čo môžem je akurát sa tak učiť na písomky . Napísala som teda taký kratučký článok o mojich malých knižných zlozvykoch. Nie sú to nejaké ukrutné zlozvyky , veď píšem , že sú len malé :D .. tak nečakajte nič prevratné ..

1. Vyberanie kníh podľa obálky

- Pokladám to za strašný zlozvyk , ale neviem si pomôcť . Kto nemá rád pekné veci ? Ak sa vám dostane do rúk kniha s prekrásnou obálkou, neviete od nej odtrhnúť oči, pozeráte sa na ňu hodiny a keď ju čítate , je to ako mať v rukách poklad . Ten pocit mať knižku s úžasnou obálkou je na nezaplatenie, a keď má tá kniha ešte 3D prevedenie ( ako trilógia hier o život ) ach ... :) A nehovorte, že nesúdite knihy podľa obálky. Každý to robí, sme ľudia a častokrát hodnotíme knihy podľa ich obalov, aj keď sú vo vnútri úplne iné .




2. Počítam koľko strán mi ešte ostáva , do konca knihy.

- robím to vždy, či sa mi kniha páči alebo nie. Chcem vedieť ako dlho ešte budem v tom úžasnom príbehu alebo koľko strán mi ešte dostáva do nekonečného konca. Či čítať pomalšie alebo rýchlejšie. No nikdy nechcem vedieť koniec knihy !

3. Píšem do kníh

- predpokladám ,že pár ľudí by ma za to najradšej asi ukameňovalo alebo ma aspoň napomenulo, že ,"to sa nesmie !" , ale tento zlozvyk mám úplne najradšej. Nepíšem do každej knihy ,ale pár z nich mám naozaj trošičku popísaných ... Harryho Pottera som čítal už nespočetne veľa krát a tam som si začala značiť "detaily" , ktoré som objavila až neskôr. Takže ak robím re-reading , je úžasne tie poznámky potom objavovať. Mám podčiarknuté citáty v knihách  a do cudzojazyčných píšem preklady ťažkých slovíčok. Milujem knihy s venovaním, a ak dostanem knihu na Vianoce, či narodeniny , chcem aby tam to venovanie bolo, spomeniem si tak na toho človeka, vždy keď knihu otvorím.



4. Listujem v knihách , len tak

- zvyknem to robiť keď sa nudím. Sadnem si k svojej knižnici , vyberám knihy a len tak v nich listujem , pozerám na obálky, knihy s preobalom odbaľujem a naspäť zabaľujem . Musím pri tom vyzerať ako čistý retard... ( však to nerobím , len ja :D )



5. Ovoniavam knihy

- Nemám čo dodať :D



6. Zamilovávam sa do kníh

- nie do kníh, do príbehov. Som schopná zamilovať sa nie do jedného ale do viacerých. Doslova svoje lásky podvádzam . Ak ma príbeh naozaj baví, tak som okamžite jeho veľká fanúšička a v sekunde mám ku knihe vytvorený obrovský citový vzťah. Neviem si tak potom vybrať obľúbenú knihu, ani postavu, či knižný pár, autora, ani len sériu. Všetky sú moje .. a ak nejakú požičiavam, vážte si to :D



7. Čítam pomaly, len aby som nemusela opustiť príbeh

-  veľa knihomoľov knihy, hltá, číta ich čo najrýchlejšie. Ja to nepoznám, stáva sa mi to len málokedy. Áno som schopná si prečítať knihu sa tri, štyri dni... ale nie za dva. Ja nechcem ten príbeh opustiť tak skoro, chcem aby so mnou vydržal čo najdlhšie. Nechcem sa vrátiť do reality, chcem žiť s postavami, prežívať dobrodružstvá a prebádať nové svety...

Aké sú vaše zlozvyky ? :D Naozaj ma to zaujíma ...

pondelok, 20. októbra 2014

Čo robím zle ? ...

Už nejaký čas myslím na túto otázku . Viem , že nemôžem očakávať ohromnú návštevnosť a veľký počet sledovateľov. Veď ja to tak naozaj nevidím. Ale pozastavujem sa nad pár vecami . Čo robím zle ? .. Čo mám robiť inak ? ... na blogu je článok s najväčším počtom komentárov okolo šiestich  a to tu blog už nejaký čas je, nie dlho ale snažím sa . Nechcem tým niečo povedať, zmyslom tohto článku je , opýtať sa vás, skúsenejších blogerov alebo aj zblúdilých čitateľov tohto blogu ... čo mám robiť inak ?

Čo urobiť , aby mi pri recenzii, či inom článku nebilo do očí slovko " žiadne komentáre " , aby môj blog ľudia neignorovali a aby sa mi darilo, možno aspoň otrošku viac, keď sa mi už podaila tá spolupráca Vždy je mi to potom ľúto ak sa snažím niečo napísať , zmeniť dizajn stránky  , či si dám záležať na recenzii .

Naozaj vás teda všetkých , ktorí aspoň mrknete na tento článok, poraďte mi, napíšte .. čo robiť inak ? 



nedeľa, 19. októbra 2014

Zber Kostí : Samantha Shannonová / RECENZIA




Autor : Samantha Sahannonová
Originálny názov : the Bone season
Diel : 1/7
Počet strán : 380
Vydavateľstvo : Tatran
Knihu možno kúpiť - Tu

Anotácia :
Píše sa rok 2059. Viacero významných svetových miest ovláda bezpečnostná mocnosť Scion. Paige Mahoneyová pracuje v zločineckom podsvetí Scionského Londýna ako súčasť tajnej bunky, známej pod menom Sedem pečatí. Má nezvyčajnú prácu: nabúrava sa do myslí iných ľudí a získava informácie. Paige je tuláčka po snoch, vzácny typ jasnovidca, a v tomto svete sa jasnovidci dopúšťajú velezrady už tým, že dýchajú.
Ale keď Paige chytia a uväznia, objaví silu ešte zlovestnejšiu ako Scion. Väzenie pre jasnovidcov je vlastne celé izolované mesto – Oxford, ktoré pred dvoma storočiami vymazali z mapy a teraz je pod nadvládou mocnej rasy z iného sveta. Tieto bytosti, Refaimci, si veľmi cenia jasnovidcov – ako vojakov do svojej armády. 


Môj názor : Čítala som na túto knihu toľko zlých recenzií ,až som sa bála že moje nadšenie z nej opadne. Jedna strana hovorila, že je kniha do polovice nudná, ďalší , že príliš napodobňuje Rowlingovú a potom tu bolí tí, ktorým sa páčila . Patrím k ním a kašlem na všetkých , ktorý ňou opovrhujú , lebo toto je najlepšia kniha po akej som tento rok siahla ! Bojím sa že svoje nadšenia opíšem v až príliš dlhej recenzii, tak mi dopredu prepáčte ale inak to nepôjde, tá kniha je totiž epická!

Moja predstava o čom kniha bude bola o 360 stupňov iná než akou kniha naozaj bola. Autorka ma prekvapila a vymyslela svet hodní Harryho Pottera. Niečo nové, zaujímavé a pohlcujúce. Prvých pár strán som mala v hlave menší zmätok , tak som neustále otáčala na slovník , ktorý je na konci knihy. Inak by ste sa z pojmov ako amaurotik , numen či falnt asi nevyznali . Aj napriek hrozivo vyzerajúcemu radeniu jasnovidcov a slovám , ktoré som videla prvýkrát nemôžem povedať že by bola kniha do polovice nudná. Ja som hltala strany jednu za druhou.



Moje dojmy sa už len stupňovali každou ďalšou kapitolou , či prekvapením. Paige si ma získala . Ako každá správna hrdinka sa nechcela podriadiť zákonom, či v meste, v ktorom žila alebo vo väzení . Ujal sa jej Správca , ktorí bol v podstate záporná postava a sprvu som mu neverila ani slovo , kdetož mi ešte liezol na nervy ,no po chvíľke som si ho obľúbila a vždy keď ním Paige opovrhoval som sa zase hnevala na ňu. Teraz bez pochýb poviem , že sa stal mojou obľúbenou postavou . V tomto svete neboli záporáci práce duchovia , tu vládli Refaimci a Émovia . Knihe sa našli aj scény kde som sa o Paige skutočne bála .Zašla som nad dokonale vymysleným svetom Jasnovidcov a pozastavovala som sa nad väzením , lebo autorka to vymyslela perfektne .



Knihe nedokážem nič vytknúť , premýšľala som nad príbehom vždy keď som ho práve nečítala ,a keď som sa ponorila do sveta jasnovidcov, odchádzalo sa mi z neho veľmi ťažko. Už teraz sa teším na ďalšie pokračovanie knihy - the Mime order , ktoré je v Anglicku naplánované niekedy na rok 2015 takže my si naň  ešte počkáme. Celá séria má mať spolu 7 častí, po vzore práve Harryho Pottera. Mladá autorka má teda naozaj talent a knihu odporúčam prečítať každému kto má rád fantasy, zamilujete sa do toho príbehu.

 Moje hodnotenie : 5/5 hviezdičiek 


Za recenzný výtlačok ďakujem internetovému kníhkupectvu Ipark 


piatok, 17. októbra 2014

Obálky kníh

Na blogoch už nesmierne veľa preberaná téma. Tak čoby som ju nemohla mať na svojom aj ja? Obálky kníh, častokrát si myslíme že nedôležité . Lenže ja si nedokážem predstaviť čo by bolo ,ak by boli všetky obálky rovnaké. Biele, len s nápisom, menom autora a anotáciou- možno keby aj tá chýbala a obsah by zŕhňali len tri slová . Kúpili by ste si rovnaké knihy ako teraz ?



Pre mňa je obal vždy dôležitý . Možno aj tým , že milujem výtvarnú , umenie a všetko okolo toho. Ak si vyberám knihu tak vždy pri tom obal zohráva istú časť .Musí ma zaujať ! Grafici sa tak musia chopiť ťažkej úlohy a vymslieť obal knihy, ktorý zaujme nás čitateľov a bude zodpovedať téme knihy. Nie vždy sa to podarí a tak vzniká niekoľko návrhov obálok a v horšom prípade vydajú knihu s obálkou , ktorá vás ansolutne nezaujme a častokrát ani nemá s knihou nič spoločné .

Možno by ste povedali, že nie, nevadí vám nepekná obálka. No ale ak vidíte v kníhkupectve knihu s úžasným obalom. Nezaujme vás ? A potom sa stáva to , že akonáhle je kniha slávna, veľká spoločnosť sa rozhodne nakrútiť podľa jej predlohy film a tu prichádza reklama, kde sa aj vydavateľstvá rozhodnú , že oni na tom zarobia tiež ! A tak sa potom klasické obálky kníh menia na tie filmové , kde grafici už nevymýšľajú niečo nové , len zoberú filmový plagát a nacapia ho prednú stranu knihy . Potom, keď všade vidíte reklamu na film, vstúpite do kníhkupectva a uvidite knihu s rovnakým obrázkom ako aj plagát filmu, siahnete po nej !



Tak potom máme 4 rôzne verzie knihy Hier o život, lebo najprv boli tie originálne , potom vyšiel prvý film a spravili trilógiu , keď prišiel do kín druhý film ... prerobili zas aj knihu a teraz sa chystá tretia verzia ... s Drozdajkou.. prečo ? Lebo film ...



pondelok, 13. októbra 2014

Unboxing #2 - prvý recenzný výtlačok

Po nejakom pol roku blogovania sa mi pred pár nejakými dvoma týždňami konečne podarila prvá spolupráca. Keď som si prečítala e-mail  od iParku so slovami, že so mnou spolupracovať skutočne budú tak sa dostavila euforická vlna a úsmev mi už z pier nespadol celý deň ( vyzerala som asi divne, čítala som e-mail na hodine sieťových technológií kým učiteľ nebol v triede ) . Tak teda keď mi dnes prišiel balík opäť som sa nesmierne potešila a už sa neviem dočkať ako budem knihu čítať spolu s čajom v posteli ( milé spríjemnenie choroby). No a nakoľko je to pre mňa veľká udalosť , urobila som aj taký malý unboxing aby som potom mohla spomínať na svoj prvý recenzný výtlačok .



 Takto úžasne zabalená kniha mi ešte neprišla  :) 


 Už vykúka. 




Kniha ma nádhernú obálku ( aspoň mne sa páči ) plus sa dopĺňa s mojim zlatým lakom a ešte aj slnko zasvietilo . 

Hneď ako dopíšem článok bežím čítať ! Ako som tak pozerala na slovník , mapu a všetky vysvetlivky... bude to zaujímavé, tak sa môžte tešiť na recenziu :) A nesmiem zabudnúť , veľká vďaka internetovému kníhkupectvu iPark .

nedeľa, 12. októbra 2014

Update/ / 12.10 - celý deň len knižky

Aloha ! Už štyri dni mám príšernú nádchu ( alebo voľačo iné ) . Sedím , ležím, čokoľvek robím cítim sa úplne na nič. Mám tak zapchatý nos že necítim ani čo jem a musím dýchať ústami , čo zapríčiňuje , že keď vychádzam hore schodmi do izby mám pocit , že sa zadusím . Ale užívam si to . Som doma, nič okrem pozerania seriálov a videí Tylera Oakley, ležania v posteli a čítania knižiek nerobím. Teda ešte kreslím, ale bez toho sa už ja neobídem , tak využívam že konečne stihnem dorobiť kresbu Gwen a Petra ( zo spidermana... nejako ma dojala dvojka ) .
No a píšem len , lebo sa mi proste nejako chcela tak si hovorím , že napíšem nejaký odvecy článok. Veď prečo nie ? :D
Zajtra mi príde nová kniha ( teda dúfam že príde ) a to je pre mňa vždy mimoriadny deň ! A rozhodla som sa konečne si dokúpiť chýbajúce knihy Harryho ... lebo ako obľúbená séria musí byť celá .. no a na poličke nemám fénixov rád a polovičného princa... lebo nejako nikdy nedošlo k tomu aby sa kúpili ( tak ak niekto náhodou nechce tie knihy predať za dobrú cenu, viete koho máte osloviť ) .
A ľudia , ak máte nejaký dobrý recept , ktorý mi pomôže sa zbaviť tej nádchy a kašľa , sem s ním :)


štvrtok, 9. októbra 2014

Štastná sedmička - H. G. Sloanová / RECENZIA



Originálny názov : Counting by 7s
Autor : Holly Goldbergová Sloanová
Počet strán : 344
Vydavateľstvo : Yoli
Väzba : mäkká ( paperback )

Anotácia : 
Willow Chanceová je dvanásťročný génius. Je posadnutá rastlinami a medicínou, obzvlášť chorobami. Jej záľubou je počítať po siedmich. Sedmička má v jej živote zvláštny význam, a tak ju považuje za dokonalé číslo.
Sympatická Willow si cestu k ľuďom hľadá len ťažko. Bodaj by nie, s takým mudrlantom sa nevychádza ľahko. Aj pre učiteľov je tvrdým orieškom, k výchovnému poradcovi chodí ako na klavír. Nemá takmer žiadnych priateľov, okrem dvoch vietnamských súrodencov. Rozpráva sa s nimi, ako inak, po vietnamsky.
Život tohto neobyčajného dievčaťa sa však nečakane zvrtne, keď jej milovaní adoptívni rodičia tragicky zahynú. Hlboký smútok prekonáva Willow vďaka nezlomnej energii, túžbe po poznaní, ale najmä vďaka priateľom. Bohužiaľ hrozí, že čochvíľa stratí aj ich.


nedeľa, 5. októbra 2014

Hřejivá výzva ! - Miesto, ktoré milujem

Po viac menej mrzutom septembri sa začal október čo je pre mňa jednoducho najkreatívnejšie obdobie roka ( aspoň mi to v tomto momente tak príde ) a tak keď sa mi do cesty priplietla Hřejivá výzva bolo rozhodnuté že idem do toho.



Píšem rada, príbehy omnoho radšej než také moje strohé táranie na blogu. V notebooku mám uložených niekoľko začatých "kníh" na rôzne témy ,ako som postupne čítala iné knihy. Veď to poznáte, každý bloger alebo aspoň čitateľ v sebe nesie takú myšlienku,sen, že raz určite vydá knihu . Začíname práve takto, písaním denníkov, blogov, poviedok , básni . Tak či tak , pridávam svoj článok s maličkou dušičkou, lebo naozaj netuším, či sa vám bude páčiť. Bojím sa, že možno je to zlé, veď to poznáte. Hmm, tak čítajte.

Tak teda blogerky Iris a Vlasta vymysleli projekt , ktorý je niečo  viac ako 30 days writing challenge a 30 days creative writing challenge. Ide o projekt , kde je zadaných 40 tém , na ktoré by mal každý kto sa do výzvy zapojí niečo napísať. Výzva budem trvať niečo okolo pol roka ( tak snáď to vydržím ) , tak dúfam že to nebude príliš otravné a moje písanie až tak zlé .Teda začnime, s článkom na tému Moje obľúbené miesto

1. Miesto  , ktoré milujem .

Rozmýšľam o ňom, o mieste , ktoré je pre mňa niekedy viac než domovom . Rozmýšľam o ňom vždy , keď odtiaľ odchádzam . Ľudia v ňom sú pre mňa priateľmi . Pre niekoho je toto miesto otrava, nechcú tam chodiť. Myslia si , že je to len ďalšia škola, ktorú im rodičia nanútili z ich úbohých predstáv , že jedného dňa z nich bude možno ďalší Mozart . Nechápu to. Ani deti. Ani rodičia ,žlto-okrová budova, kedysi jeden z meštianskych domov, teraz skromne stojí na maličkom no pritom veľkolepom námestí . Jej brány mi občas robia problémy, otváranie , na mňa priťažkých dverí si vždy žiada riadnu silu . Tak ak prekonám prvú prekážku, dostanem sa tam . Opäť zacítim vôňu, ktorá sa ani za desať rokov nezmenila. Prechádzam cez chodbu lemovanú starými dverami, stropom s klenbami a podlahou z lešteného kameňa na ktorom mi topánky jemne klopkajú . Každým krokom počujem iný zvuk, nevydávajú ho moje podpätky , vychádza z každých dverí cez ktoré prejdem. Husle, klavír, prekrikujúce sa deti , ľudová hudba , moderná hudba, klasika. Stúpam na prvý schod a kladiem ruku na to najkrajšie zábradlie , aké poznám. ľudia sa zvyknú pýtať "Chodíš tam desať rokov, ešte ťa to baví " Keby ma to nebavilo, nebola by som tam predsa chodila. No nedovolila by som si skončiť to, životná etapa ktorú som začala od maličkého dievčatka čo ledva videlo na stôl  sa so mnou ťahá už dlhý čas na to aby som ju mohla len tak zničiť . Prečo si ľudia myslia , že je to tak zložité, náročné a namáhavé venovať sa niečomu čo nás baví ? Otváram dvere do átria a z presklenej strechy na mňa hľadí obrovský drak . Tu sa väčšinou moja cesta vždy delí, každý deň vstupujem do iných dvier. Tých , kde sa to všetko naučíte. Tých, kde je cítiť dôležitejšie než počuť . A nakoniec do tých dverí, kde sa všetko začalo. Kde je predstavivosť najväčším darom. Kde vždy sedí ten najinšpiratívnejšia osoba akú poznám . Do tých dverí, kde sa vždy cítim doma, zabudnem na všetky problémy, lebo tam sedia priatelia , ktorý by ma nikdy nezradili . Teória hudby, gitara a výtvarná , nejde ani tak o miesto, i keď mám k nemu naviazané spomienky na lane hrubšom než sa dá opísať . Všetko je o ľuďoch. To oni. Lebo miesto je vždy také dobré, akí dobrí sú tam ľudia. Vždy sú tam . Naučili ma viac než učitelia na akomkoľvek gymnáziu. Naučili ma , že najdôležitejšie je šťastie, že sa nemáme báť, že každý zažíva zlé chvíle , aj tí najslávenejší umelci, že náhody neexistujú a že nemám prestať snívať. Nikdy .  


streda, 1. októbra 2014

Ako byť šťastný aj napriek upršaným školským dňom !

Sedím v lavici v jemne zatemnenej triede a počúvam ako sa moje spolužiačky jedna druhej sťažujú vraj sú nešťastné. Zo školy odchádzajú smutnejšie než po príchode do nej a smutný výraz im z tváre nezíde ešte ďalší týždeň. A tak rozmýšľam, ako to, že mňa táto vlna nešťastia ešte nezobrala ku dnu ? A hop ! Mám tému na nový článok . 
V poslednom čase to bolo v škole tak, každý deň aspoň jedna písomka, kde to ešte aj úloha, projekt či vedomie, že ma určite z nejakého zákerného predmetu učiteľka ešte aj vyvolá . Nebudem vám tu hovoriť, že preto som nepridávala ( aj keď hej , preto som nepridávala ) , lebo je to tak či tak moja chyba , že som si na to nenašla čas. A tak ako pribúdalo písomiek , zlého počasia a tašších látok , pribudla aj akási depresívna nálada u nás v triede, postupne nakazila väčšinu ale mňa nie ! .. A tak som sa rozhodla napísať niekoľko mojich hlúpich amatérskych rád ako ostať šťastným aj keď vás bude chcieť stiahnuť takáto vlna.

1. Ak si zapamätáte že daný moment sa už nikdy viac nezopakuje, budete si vážiť každý a jeden

- možno nie úplne rada, ktorá pomôže zostať pozitívnym aj cez školu ,ale je to všeobecná rada do života, lebo odkedy ju mám v hlave ,si užívam život omnoho viac. Lebo, proste aj v takého strašné a upršané dni môžeme zažiť super chvíle. Tak ak ráno vstanete a budete pršať, nemyslite hneď na to ako strašne zmoknete. Veď predsa prší ! Môžete si zobrať guličkované gumáky a červený dáždnik a nebudete vyzerať hlúpo a zoberte si vtedy so sebou aj termohrček s čajom či kávou lebo vtedy je to v škole absolútne tolerované !




2. Nájdite v ránach niečo pekné 

- nemyslím tých prvých päť minút kedy ešte neviete aký je deň a či je vôbec škola alebo víkend. Tých päť minút sa mi väčšinou v hlave víri niekoľko nádávok a hovrím si len -" prečo do kelu som neostala študovať v mojom meste, a prečo musím vlastne chodiť do tej školy , a prečo nemožem konečne ochorieť ? " . Zamilujte sa do rán v tom inom zmysle . Lebo ten neopakovateľný pocit, keď výjdete z domu a nad mestom je ešte stále jemná hlma no spoza nej už svieti slnko je dokonalý. A tak sa autobusom síce zveziem do druhého mesta no potom už idem dvadsať minút cez námestie pešo , lebo ranné prechádzky sú tie naj !



3.Rozprávajte sa , píšete , čítajte ! 

 - lebo rozhovory s ozajstnými priateľmi oslobodzujú. Tak nestrávte celý deň sedením v lavici a učením sa na ďalšiu hodinu ( áno učte sa , len to nepreháňajte ) . Kecajte, tárajte aj o tom akú gebuzinu máte zas na obed , či ako je možné že je v treide chladnjšie než vonku, a prečo cítite rybaciu vôňu aj keď by mali piecť kura , len neostávajte ticho .
- píšte ! Denníky, blogy , trebárs aj knihu !
- čítajte. Nič lepšie na zlepšenie nálady snáď ani nepoznám -



4. Robte to čo vás robí šťastným 

- a nehovorte , že si neviete nájsť takú nejakú polhodinku na pozretie si jednej časti obľúbeného seriálu, hranie na gitare, klavíri , husliach , na čítanie, na šport, na kreslenie . Ak si nájdet aspon desať minút ,hneď vám to zlepší náladu , lebo to čo robíme radi je to prečo ste šťastní . Akonáhle by som prestala kresliť a hrať na gitare aj zo mňa by sa stal ten zombie, ktorý pred sebou vidí len ďalšiu písomku z matiky a pocit ,že sa musí isť učiť , lebo dostane určite štvorku !


5. Počúvajte hudbu !

- každý počuva hubdu , viem ... ale tí čo sa jej výhýbate , alebo ju počívate málo . Počúvajte jej viac. Hudba dokonca pomáha pri účení ( a hej moja tohtoročná SOČka ) . A dobrá hudba zlepší náladu .

6. Ak niečo chcete tak to urobte 

- nesiem toto motto zo sebou od ziačtku roka , lebo som si povedala ,že keď niečo chcem tak to urobím. Tak som si kúpila Šťastnú sedmičku a Piatu vlnu , lebo som proste chcela . A šla som s kamarátmi do Košíc, len tak , lebo som chcela a vždy urobím aspoň maličkosť, len preto že proste chcem !


7. Tešte sa na niečo ! 

- pondelky by som nikdy nevydržala len tak , bez vedomia že sa na niečo teším. Napríklad , že mi príde objednaná kniha, že mám v piatok opäť výtvarnú, v utorok gitaru a v štvrtok dejiny hudby . Zvyknem sa tešiť trebárs aspoň aj na to , že keď prídem domom tak si urobím Latté a pozriem si novú časť seriálu . Lebo, tak sedem hodín nabitých neustálym písaním ,skúšaním a zadávaním ďalších písomiek by sa inak vydražať nedalo .



Ako tak to voľakajo čítam ,a nemyslím že to niekomu pomôže ale však , si to aspoň prečítaťe ale možno vás niečo napadne ako si zlepšiť deň.. a tak .. :D .. No proste nebuďte smutný , ľudia, tešte sa už je Oktróber.. a za tri mesiace sú Vianoce !!