pondelok, 28. decembra 2015

E. Lockhartová - Klamári //RECENZIA

Autor: E. Lockhartová
Originálny názov: We were liars
Počet strán: 240
Vydavateľstvo: YOLi /ikar 
O čom to je?: Významná rodina Sinclairovcov prichádza každé leto na svoj súkromný ostrov pri Massachusetts, aby tam trávila prázdniny. Rok čo rok sa tak stretávajú aj štyri spriaznené duše, sesternice Cadence a Mirren, bratranec Johnny a Gat.  Rodina ich nazýva Klamári. 
Počas pätnásteho leta sa na ostrove stane nehoda. Cadence nájdu na pláži takmer bez života. Keď sa po čase preberie v nemocnici, na nič si nepamätá. Nikto z rodiny jej nechce prezradiť, čo sa vlastne stalo, a nasledujúci rok jej zakážu vrátiť sa na ostrov. Cadence trpí príšernými migrénami, jej najvernejšími priateľmi sú lieky proti bolesti. Píše Klamárom e-maily, posiela pohľadnice, no ani od jedného nedostáva odpoveď. 
Na sedemnáste leto sa dostáva na ostrov opäť a Klamári ju privítajú s úsmevom, akoby sa nič nestalo. No ani zďaleka to nie je pravda...

Už dlho som nebola tak oklamaná, ako touto knihou. Oklamala ma anotácia, i recenzie, i ja sama. Verila som, že bude dokonalá, perfektná, že bude majstrovským dielom, ktoré nepopísateľe odvážne zakončí tento rok plný úžasných kníh. Istou časťou, istým pohľadom, tá kniha taká bola, lenže ja som bohužiaľ čakala viac.
Čakala som niečo iné.
Niečo lepšie.

streda, 23. decembra 2015

Sarah J.Maas - Koruna z temnoty //RECENZIA

Koruna z temnotyAutor: Sarah J.Maas
Originálny názov: Crown of Midnight
Séria: Throne Of Glass
Počet strán: 392
Vydavateľstvo: Slovart

O čom to je?: Osemnásťročná Celaena Sardothien je odvážna, statočná i krásna - dokonalá kombinácia pre najnebezpečnejšiu nájomnú vrahyňu a mladú dámu, ktorá dokáže zlomiť srdce nejedného muža. No aj keď porazila súperov v nezmyselnom kráľovom turnaji a stala sa jeho osobnou popravčou čatou, nezískala ani náznak slobody. Otročenie v soľných baniach bolo v porovnaní so službou kráľovi prechádzka ružovou záhradou. Kráľ, ktorý zo skleneného trónu vládne pevným žezlom, je totiž najzlovestnejším a neporaziteľným nepriateľom celého kráľovstva. Kráľovstvom otriasajú správy o vzburách otrokov a v uliciach Riftholdu sa šepká o povstaní. 


Dlho som nechápala ako ma mohla kniha o nájomnej vrahyni, čo žije na zámku a vraždí pre kráľa tak nadchnúť. Potom som prišla na tom, že kniha je vlastne o niečom úplne inom, a že hlavná hrdinka je pre mňa niečo ako kamoška. Totálne si ma podmanila každým slovom, skutkom, činom a obrala ma o voľný čas, spánok i učenie. Celeana totiž je kick-ass hrdinka, a to poriadna, no premenila vraždiaci príbeh na niečo oveľa hlbšie.

nedeľa, 6. decembra 2015

Najobľúbenejšie citáty z kníh/o knihách/o čítaní

Často keď čítam knihy padnú mi do okna vety, ktoré mi prehovoria priamo do srdca. Hneď si ich podčiarknem, vyznačím, nalepím k ním zvýrazňovačky aby som si nikdy nestratila. Niekedy, keď počúvam pesničky, prehľadávam internetové stránky a vyťahujem z nich rôzne myšlienky. Milujem citáty. Slová, ktoré mi dávajú zvláštny osobitý význam. Každý čitateľ miluje citáty. A tak... ako som upratovala v priečinkoch s kadejakými hlúposťami v mojom počítači, vylovila som z neho citáty, ktoré stáli za to, aby som ich zdieľala s vami. Tak sem s nimi!

pondelok, 23. novembra 2015

Jandy Nelson - Dám ti aj slnko //RECENZIA

Dám ti aj slnkoAutor: Jandy Nelson 
Originálny názov: I´ll Give You The Sun
Počet strán: 352
Vydavateľstvo: Slovart

O čom to je?: Dvojčatá Jude a Noe znamenajú jeden pre druhého všetko. Keď majú trinásť, Jude príde na to, že je krásna a Noe, že je gej. Noe miluje okrem sestry už len kreslenie a robí všetko pre to, aby sa dostal na prestížnu umeleckú školu. Jude zamestnávajú viac chlapci. O tri roky je všetko inak. Na školu snov sa dostala Jude, ale je z nej utiahnutá sivá myška, čo sa skrýva za svoje obrazy. Z Noema sa stal pártyboy a lámač babských sŕdc. A ich mama je mŕtva. Dvojčatá spolu ledva prehovoria a ani jeden vlastne nevie prečo. Neuvedomujú si, že každý z nich tvorí len polovicu príbehu, a keby si k sebe našli cestu, dokázali by poskladať svoj svet dokopy, získali by druhú šancu na šťastný život.


Nedokážem o tejto knižke povedať, že bola dych berúca, napínavá, že ma chytila a nepustila. Nedokážem o nej povedať, že ma strhla hlavou dolu do priepasti ale môžem povedať, že mi ukradla všetky slová. Našla všetky najdokonalejšie myšlienky, vety a slovka a uväznila ich na svojich stránkach. Nemohla som ich tak už použiť. Boli navždy tam, v nekonečne dokonalej knihe. Obrátila mi svet naruby, zatočila mnou a natlačila mi do hlavy toľko múdrosti, že tie zo školy už nemali cenu.

sobota, 21. novembra 2015

Akí sú knihomoli

Knihomoli sú osobitá a jedinečná skupina ľudí, navonok i zvnútra úplne iná ako ostatné. Občas sa vám môže zdať, že vyzerajú úplne rovnako ako ostatní a inokedy priam kričia na plné pľúca svojou inakosťou. Milovníci kníh by sa mali radiť samostatne, ako nová typológia osobnosti, lebo sú tak jedineční, že ani sám knihomoľ, by ich nedokázal presne vystihnúť. Sme ako búrka rovnako ako mrholenie, sme paleta farieb, čaj, káva ba i kakao (samozrejme studené!). Sme skutočný chodiaci sen, ľudská deka, kolotoč či hojdačka.


http://41.media.tumblr.com/2d64367ca9d5c958d70a530c4e2843c7/tumblr_ntweiwRg1l1udje0mo1_500.jpg
          Mnoho ľudí si myslí, že knihomoľ je človek s obrovskými okuliarmi, štrikovaným rolákom, večne odstrčený od spoločnosti sediac dennodenne v knižnici a odfukujúc prach z hrubočizných kníh, sa snaží pobrať celú múdrosť sveta. A sme takí? No priznajme si, že by sa našli aj takí! Ale my- novodobí knihomoli-  sme tí, čo dokážu rozprávať hodiny a hodiny  o najnovšej knihe, čo prečítali. Čo nesedia v knižniciach - proste čítajú VŠADE! Čo, sú síce schopní odložiť stretnutie s kamošmi na zajtra, ale nasledujúc deň im to stopercentne vynahradia.  A pretože čítame všade, nosíme aj svoje knižky všade. Keď ich totiž nemáme so sebou cítime sa akosi nesvoji, akoby nám niečo chýbalo, akoby práve to, že so sebou nemáme knihu znamenalo katastrofu a celkové zničenie dňa.


        Milujeme upršané dni keď na sklá okien jemne dopadajú dažďové kvapky a pomaly nás nechávajú upadnúť do iného sveta. Vieme totiž, že kniha je lístok do akéhokoľvek sveta po akom naše srdce túži. A tak s otvorením každej novej knihy napäto dúfame už po otvorení prvej stránky v ďalšie dychberúce dobrodružstvo. Keď sa nám podarí objaviť takú knihu, čo nás pohltí a nepustí, sme schopní ostať hore do neskorých ranných hodín na úkor školy i spánku a knihu dočítať! Celú! Tak keďže čítame jednu knihu za druhou, rovnako rýchlo ich dokážeme aj kupovať, vzdať sa nového mobilu, oblečenia, topánok (čokolády nie) a kúpiť si tonu nových kníh, ktoré položíme k stovke neprečítaných kníh, čo nám smutne stojí v poličke a hneď na to sa budeme sťažovať ako málo miesta už pre úbohé knižky ostáva (pričom myslíme len na to, aké ďalšie knihy si poprosíme na narodeniny/Vianoce/meniny/inú príležitosť) 


https://36.media.tumblr.com/f780f45cb66ada86621c79f572cdf611/tumblr_ngvnq2kMaH1tmsxmvo1_500.jpg
         Ovplyvnení nespočetným množstvom kníh v nás vybuchuje ohňostroj, lámu sa vlny, vždy keď sa nás niekto opýta "Aká je tvoja obľúbená kniha?" pretože my nevieme odpovedať. Ako máme vybrať len jednu? Veď to je ako vybrať obľúbeného rodiča, alebo naopak, ako keby mal rodič vybrať svoje obľúbené dieťa! Čo to od nás žiadate?! Ale zato, vieme z hlavy odrecitovať svoje obľúbené citáty kedykoľvek je to potrebné, poprípade sa nestráchame pridať ich do konverzácií, esejí či slohu. Zavalený knihami, zahĺbení do deja, ponorení do nového sveta zabúdame často krát na ten skutoční a tak ostane náš čaj či káva vždy, vždy, vždy a vždy studená (hlavný poznávací znak knihomoľa).

         Zakaždým knihu prežívame, súcitíme s postavami, niekedy ich máme chuť vyfackať, vynadať im, no často im rozumieme- alebo oni rozumejú nám. Keď nájdeme postavu, s ktorou sa stotožňujeme do špiku kostí, už navždy si ju zapamätáme, ovplyvní nás, rovnako ako kniha. A tak ľutujeme ľudí, čo nemajú radi knihy. Nie, žeby sme ich neznášali. My ich ľutujeme , že nikdy nezažijú, to čo mi, že sa nedotknú nového dobrodružstva, že nestretnú svoju spriaznenú dušu na čiernobielych stránkach kníh. Preto, keď vidíme deti, ako čítajú knihu namiesto toho aby prázdne hľadeli na vysvietené obrazovky svojich tabletov, v duchu a možno aj navonok sa usmievame. 
http://24.media.tumblr.com/aa581a432d89df62ecab7a19f20e94ad/tumblr_n520yfMViq1su85gro1_r1_500.gif


Knihomoľa nedokáže opísať ani knihomoľ, totiž sme každý a jeden úplne rozdielny.Tak teraz je to na VÁS, pridajte sem niečo, čo podľa vás vystihuje každého knihomoľa .


sobota, 31. októbra 2015

Prečo čítať po slovensky/slovenské !

Zamysleli ste sa niekedy, prečo radšej čítať knihy po slovensky, než v cudzom jazyku? Nie? Pretože dnes vám všetci hovoria len o tom, prečo čítať v angličtine, no len málokomu zíde na um, že i čítanie po slovensky má akýsi osoh. Nuž sa zamyslite, čo všetko vám ponúka taká rezká slovenská kniha, o čo prídete pri čítaní v angličtine a veruže si spomeňte na tú náruživosť slovenčiny. Slovko po slovku sa začítajte do nekonečného počtu kadejakých zvrátených viet, čo im ledva rozumieť v nárečí, už ledva poznanom a objavte čaro slovenských kníh.

A reku, že prečo?

  Lebo nie ste zadubení !!


Čítajte po slovensky, lebo predsa - ste slováčiská ! Kráčate po slovenskej zemi a denno-denne rozprávate ľubozvučným jazykom, ktorý nie, že len tak, patrí medzi tie najťažšie na zemi. Nezatvárajte oči pred našimi knihami, len preto, že trpíte chorobou zvanou "predsudky". Nehľaďte na tie knihy rovnako, ako hľadíte na povinnú literatúru. Slovenská tvorba veru nevyznieva len v menách ako - Tajovský, Hronský, Botto či Figuli - žijeme predsa tu a teraz a máme pred sebou knihy od mladých Slovákov, ktoré sú rovnako hodnotné ako diela spoza oceánu.



Lebo len v našich knihách nájdete slová ako - papľuh, papundekeľ, nabrýzgať, ozembuch, šuhaj a fígeľ. 


Jedna z najlepších vecí na čítaní v slovenčine je ísť si oči vyočiť pri natrafení na šaľené slová nárečí, ba čo aj tie zo spisovnej slovenčiny, čo ani oko nevidelo, ani ucho nepočula a zrazu sa v knihe objavila a vy sa môžete aj neviem čo, no také slová inde nenájdete. Knedľa, ogrgeľ, figliar, rumázgať, šarvanec opacha, či tie ľubozvučné slovíčka s prenádherným "ô" a o to krajším vtedy, keď ho vysloví cudzinec.

+lebo v nich nájdete echt dobré nadávky!


...a tak môžete originálne zahviezdiť keď budete v škole nadávať tradične a nie ako chuligáni. Tak môžete aj tajne, tak že vás málokto bude rozumieť, vynadať kamarátom, keď ich nazvete - drmľa, grešľa, omražtek, oškrda, korheľ, poľagan, chuchma, šaľuga, lociga či holomok.

Lebo predsa vyjdete z mainstreamu! 


No voľakto že čítal len anglicky a aby bol kedysi to- originálny, lenže mi už sme dáávno za týmto a tak keď chceš byť iný teraz, musíš sa vydať opačným smerom ako všetci navôkol. 

Lebo vás možno pochváli vaša učiteľka slovenčiny.


..alebo možno aj nie. Lebo ako poznám učiteľky slovenčiny, aj keby sedím rovno pred ňou s otvorenou knihou a deň, čo deň si čítam, i tak by bola schopná o pár dní opäť triede pripomenúť, že nikto už knihy v tejto dobe nečíta.


Lebo ak si Čech, tak možno už nám Slovákom ani nerozumieš.


Viem, že veľa Čechov so slovenčinou problém nemá, no čím ďalej tým viac sa nájde takých, ktorý nám už nerozumejú. Slovenské deti s tým problém nemajú, ako pozerajú množstvo českých rozprávok a čítajú časopisy, ktoré v inom ako českom jazyku nie sú. Zato naopak to už nefunguje. A preto, by aj Česi mali občas siahnuť po slovenskej literatúre! 

Lebo slovenčina je predsa krásna! 


Náš prenádherný ľubozvučný mäkký jazyk s pozlátkami mäkčeňov a dĺžňov vytvára tie najzaujímavejšie slová vôbec. Očučoriedkuje vám život džemom i lekvárom, štuchne guľôčku do jamôčky, preletí cez žblnkajúci potôčik, krôčik po krôčiku prebrázdi i najvyššie vrcholy s batôžtekom na chrbte, pľundrou v ruke a huncútsky vás prekabáti pri najbližšom teste !!!



+ lebo slovenčina je jeden neuveriteľne zákerný jazyk, ktorý i keď myslíte, že ovládate, vás v škole sklame zakaždým, keď ho budete potrebovať ... 



utorok, 27. októbra 2015

Cassandra Clare- Mesto nebeského ohňa //RECENZIA

Mesto nebeského ohňaAutor: Cassandra Clare
Originálny názov: City of Heavenly fire
Séria: Nástroje smrteľníkov/ the mortal instruments
Diel: 6/6
Počet strán: 580
Vydavateľstvo: Slovart

O čom to je: V epickom finále Nástrojov smrteľníkov - najpopulárnejšej mestskej fantasy súčasnosti - sa musí Clary s ostatnými Tieňolovcami postaviť najväčšiemu zlu na svete: Clarinmu bratovi. Nočné mory sa stali skutočnosťou. Sebastianovi Morgensternovi sa podarilo rozdúchať nepokoje medzi Tieňolovcami. S Pekelnou čašou v rukách premieňa Tieňolovcov na temné stvorenia, ktoré sa musia postaviť proti vlastným rodinám i milovaným. Vystrašení Tieňolovci hľadajú útočisko v Idrise, no so všetkými bojovníkmi proti temnote za začarovanými hranicami ich domoviny, kto ochráni svet pred démonskou inváziou?

 
Ako každý fanúšik série nástrojov smrteľníkov som nedočkavo čakala na poslednú časť série so zatajeným dychom. Tiahla sa už som mnou aký ten čas, a tak som v kŕči čakala na koniec jedinečného príbehu rovnako s nadšením ako so strachom. A hoci nástroje nie sú moja srdcovka, ba čo by som vedela vymenovať omnoho viac lepších kníh, posledná kniha mi utkvie v pamäti na pekne dlhý čas.

streda, 7. októbra 2015

Sarah J.Maas - Trón zo skla// RECENZIA



Autor: Sarah J. Maas
Originálny názov: Throne of glass
Séria: Throne of glass
Diel: Prvý 
Počet strán: 376
Väzba: Mäkká 
Vydavateľstvo: Slovart 
Približná cena: cca 9 

O čom to je?: V krajine bez akejkoľvek mágie, kde vládne krutý kráľ, je na kráľovský dvor povolaná najnebezpečnejšia nájomná vrahyňa. Prichádza, aby získala späť svoju slobodu, nie aby zabila kráľa. Ak v turnaji porazí dvadsaťtri nájomných vrahov, zlodejov a žoldnierov, prepustia ju z väzenia a po štvorročnej službe ako kráľova šampiónka získa späť svoju slobodu. Jej meno je Celaena Sardothien. 



streda, 23. septembra 2015

O hudbe




Jemné, hladiace brnkanie gitary, či ľubozvučný zvuk klavíra. Vysoké veselé tóny husličiek a ťažký zvuk violončela. Súzvuk množstva nástrojov ladiacich do dokonalej symfónie zvukov, a či melodický osamotený, hlas sprevádzaný len vlastnou hudbou, tvorenou slovami. Hudba, čo dokáže obyčajnému príbehu, ba či jednoduchej knihe dodať dokonalosť na plnej čiare. Melódie, ktoré presne podčiarknu myšlienky, čo vo vás ostanú po prečítaní nového príbehu. Tóny, čo vám budú znieť v ušiach spolu s obrázkami, ktoré si budete premietať v hlave, keď vaša obľúbená kniha skončí, no vy sa jej nechcete vzdať. Hudba vraj podfarbuje všetky slová do výraznejší farieb, dodáva nám pocit nekonečna, pocit, že všetko je možné, že aj nereálny príbeh môže byť skutočným, že to, čo sme čítali, neboli len slová, že sa to stalo. Hudba nám ukazuje svet v inom svetle, a s knihou v len tom najlepšom.



Nezvyknem pri čítaní počúvať hudbu, vyrušuje ma to, nedokážem sa tak plne sústrediť, potrebujem ticho. Často mi však v hlave pri listovaní v knihe rezonujú tóny z nedávno počúvanej pesničky, či hranej skladby, no pri čítaní si hudbu nikdy nepustím, ale aj tak patrí neodmysliteľne k mojej knihomoľskej duši. Milujem tie chvíle, keď cestou do školy, či len tak sediac doma počúvam cez slúchatká nové pesničky a premýšľam o knihe, a tie chvíle keď sa daná pieseň dokonale hodí k príbehu, slovami i melódiou. Vtedy všetko presne zapadne na miesto a čitateľský zážitok je o to väčší. Raz za čas sa totiž stane, že narazím na pesničku, ktorej text sa navlas zhoduje s myšlienkou knihy, s melódiou, ktorá dokonale ladí s pocitmi z novo prečítaného príbehu. Také momenty sú hodné zlata.




http://s2.favim.com/orig/34/books-girl-music-vinil-vintage-Favim.com-279721.jpg
Keď si hľadám hudbu ku knihám, nikdy sa neobraciam na rádia, na mainstreamové hlúposti, ktoré ani nemožno nazvať hudbou. Milujem piesne od neznámych autorov, hudbu z filmových soundtrackov, dávno stratené, staré pesničky no hlavne nie to, čo počujem každý deň v autobuse. Obľúbila som si hodiny sa prehrabávať cez nekonečná youtubeových súborov, videí a všetkého možného, čo je ešte stále dovolené nazvať hudbou. Hudba je rovnaká ako knihy, dokáže vás hlboko ponoriť do sveta vytvoreného len vami, obalí vás do najmäkšej deky na svete a nepustí k vám pokrčený reálny svet. Nechá vás snívať v hlbinách a premýšľať vo farbách, ktoré si bez hudby nedokážete predstaviť. Ukáže vám, rovnako ako kniha, nový svet, plný kúziel, iskier a fantázie. Môžete si myslieť, že hudba je predsa nemenná, nemôžeme si ju upraviť podľa seba, ba čo ale je. Každý vníma hudbu inak, rovnako ako písmenká na bielom papieri. Aj knihu niekto napíše, aj pieseň niekto zahrá, či naspieva. Je len na vás, čo si budete prestavovať. Všetko záleží na vašej predstavivosti !



Rovnako ako si nedokážem predstaviť život bez kníh, neviem si ho predstaviť ani bez hudby. Kráčať rannými ulicami v tichu je krásne, ale s hudbou je to čarovné. Akoby svet z knihy vystúpil do reality, vletel vám do uší a opantal vás omamnými tónmi, čo vám ako droga oblapia mozog a ukážu vám veci, ktoré by ste inak neboli schopní vidieť, zažiť, precítiť. 



Majka 

streda, 9. septembra 2015

Zoe Sugg - Girl online: láska blogerská //RECENZIA

Autor: Zoe Sugg
Väzba: hardback - pevná väzba

Počet strán: 288
Vydavateľstvo: Slovart

Približná cena: 9 - 11
Žáner : Young- adult, ľúbostný román

O čom to je?:
Keď sa Penny strápni na školskom predstavení a video zahltí Facebook aj YouTube, akoby zázrakom jej rodičia prijmú pracovnú ponuku, vďaka ktorej strávia Vianoce v ďalekom New Yorku. Tam stretáva pekného Noaha s gitarou prevesenou cez chrbát. Penny sa zrazu zamiluje až po uši a na svojom blogu zachytáva každý okamih strávený s „brooklynským chalanom". Lenže aj Noah pred ňou skrýva jedno tajomstvo...


 
Určite si spomeniete ako na celom svete vybuchla tá novinka, kedy sa oznámilo že Zoella vydá knihu a keď nastalo ešte väčšie BUM kedy kniha vyšla. Všetci boli nadšení a museli ju mať, sociálne siete zaplavili obrázky svetlučko modrých kníh so svetielkami, sviečkami a notebookom v pozadí. Keď sa mi kniha dostala do rúk bola som trochu skeptická, bála som sa jej obľúbenosti, mala o nej urobený aký-taký obraz, no bola som tiež skutočne zvedavá- prečo ju toľko obdivujú? 

sobota, 11. júla 2015

Happy 1st Birtdhay! // Narodeninová - letná súťaž


Keď som pred rokom napísala prvý článok, svoju prvú recenziu, nemala som veľké očakávania či nádeje. Prišla som sem aby som sa podelila o radosť z knižiek s ostatnými knihomoľmi. Nevedela som o spoluprácach s vydavateľstvami, či blogových vojnách a nezhodách, netušia som, že to bude také ťažké a už vôbec nie, že vydržím tak dlho. V máji, alebo presnejšie 8.mája, oslávil tento blog svoj prvý rok. Dlho som čakal kým to budem môcť konečne napísať. Mal som pripravené čo napíšem, premýšľala som, čo by som vám mohla dať, ako sa odvďačiť a ako to celé osláviť. Dlho som čakala, lebo so chcela aby to bolo skvelé, a tak som sa zasekla, že píšem narodeninový článok o dva mesiace neskôr. Darčeky pre vás mi ležali na koberci a čakali, a ja som sa konečne odhodlala a pustila do toho.

utorok, 7. júla 2015

John Boyne - Zostaň, kde si, a potom odíď //RECENZIA





Autor: John Boyne
Originálny názov: Stay, where you, are and then leave 
Počet strán: 216
Vydavateľstvo: Slovart 

O čom to je?: V deň keď chlapec menom Alfie, oslavuje svoje piate narodeniny, sa začne druhá svetová vojna. Hneď ďalší deň potom, sa vo dverách zjaví akýsi vojak, nie ale ledajaký, je to jeho ocko. Dobrovoľne sa prihlásil do vojny, no sľúbil Alfiemu, že do Vianoc bude po všetkom. Všetci to sľubovali, ale nestalo sa tak. Prešli štyri roky a vojna neprestala., Alfiemu prestali chodiť listy od ocka, a z situácia sa zhoršovala, rovnako ako ubúdali peniaze. Alfie sa tak rozhodol, že mame vypomôže a začal tajne pracovať ako leštič topánok. Jedného dňa, pri svojej práci ale odhalil akési  tajomstvo.



Niekedy sa stane, že po kope dospeláckych a tínedžerských kníh, sa mi dostane do ruky dielo pre deti a chytí ma viac ako by som bola čakala.

štvrtok, 25. júna 2015

Keď knihomoľ nemá čas čítať - 6. fáz odlúčenia od knihy

Po dlhokánskom trápení, mučení a strastiach sa už pomaličky chílu, krôčik po krôčku, ku koncu školského roka, Konečne budeme na dva mesiace voľný od nekonečného učenia sa nezmyselných táranín, od neprestajného tlačenia kalerábov do hláv, od hľadenia na biele steny a príšerného ranného vstávania. Každý sme si odžili, také tie chvíľky, kedy sme celý nešťastní nemali ani chvíľku času na pokojné čítanie. Pamätáte sa aké to je? Keď upadnete do smútku, čo vo vás vzbudzuje pohľad na osamotenú knižku ležiacu na vašej posteli, no prečítať si ju je takmer nemožné, lebo predsa máme iné ( podstatne hlúpejšie a nijak užitočné) povinnosti. Ako tento pocit vyzerá? Dá sa opísať vo fázach smútku? 


1. Zapieranie 

http://img.pandawhale.com/111290-LOST-John-Locke-dont-tell-me-w-zxpo.gif

Začne sa vtedy, keď vám na hlavu nakopia desať písomiek, testov, skúšaní a úloh pričom musíte medzičasom robiť nespočetne veľa dôležitejších vecí ako- cvičiť na hudobnom nástroji, jesť, osprchovať sa, upratať si, hľadieť na stenu, ísť vonku.... no vy kašlete na jedno i druhé a presviedčate sami seba, že máte ešte habadej času a v kľude si môžete sadnúť, urobiť čaj a prečítať sto strán, až kým si neuvedomíte: "do kelu, však my máme úlohu z angliny..!"

pondelok, 15. júna 2015

John Green - Poučka o podstate predvídateľnosti Katherín //RECENZIA


Autor: John Green
Originálny názov : An Abundance of Katherines
Vydavateľstvo: Ikar
Počet strán: 264
Väzba: Paperback i Hardback 


O čom to je? Colin je geniálne dieťa. Od detstva sa len učí, sedí denne nad knihami a tlačí si do hlavy fakty a informácie. Nie je zvláštny len svojou genialitou, Colin totiž randí len s Katherínami. Už ich bolo devätnásť a každá mu dala kopačky, no tie posledné boleli najviac. Colin sa tak utápa v žiali nad stratou tej poslednej- Katheríny XIX., až dokiaľ ho nepríde z večného utrpenia vytiahnúť jeho najlepší kamarát Hassan a nerozhodne sa ho vziať na road-trip. Colin tak cestuje s Hassanom a snaží sa vymyslieť poučku, ktorá by mohla predpovedať, každý vzťah na zemi.


Môj názor: Vždy som patrila k tej skupine ľudí, ktorí Greena milovali. Vždy som ho obhajovala a stála za ním ak niekto o jeho knihách nehovoril práve najkrajšie, ba čo jeho samotná Kam zmizla Aljaška patrí k mojim najobľúbenejším knihám. No čo ako som čítala a snažila sa obľúbiť si aj Katheríny, šlo to ťažšie než by si milovník Greena prial. Čítala som, len aby som nemala zlé svedomie z nedočítanej knihy a mohla ju konečne uložiť medzi Greenove lepšie diela.

štvrtok, 11. júna 2015

Rick Riordan - Percy Jackson: Zlodej blesku //RECENZIA

Autor: Rick Riordan
Originálny názov: Percy Jackon: the Lightning thief 
Počet strán: 400
Vydavateľstvo: Fragment 

O čom to je: Percy Jakcson je 12-ročný chlapec. V škole mu to veľmi nejde, väčšinou ho zo totiž zo škôl vyhodia. Trpí dyslexiou a poruchou pozornosti, často býva hyperaktívny a tak nezapadá k normálnym deckám... pretože, on predsa nie je ako oni. Percy je poloboh, je synom Boha a je výnimočný. Len čo sa ale dozvie, že nie je obyčajným chlapcom, obvinia ho z krádeže majstrovského blesku boha Dia. Percy sa tak rozhodne vydať na cestu naprieč amerikou, nájsť mocný blesk a zastaviť tak vojnu bohov, ktorá hrozí čo nevidieť. 





Môj názor : Prečo je ťažké napísať recenziu na knihu o Percym Jacksonovi? Lebo je to niečo ako Harry Potter, kniha čo vstúpi človeku do srdca, nie myšlienkou, ale postavami, príbehom a vtipom. Kniha, ktorú pozná už mnoho ľudí, mnoho detí, každý o nej čo to vie, či si aspoň prečítal desiatky ďalších na vlas rovnakých recenzií. Kniha, ktorá je známa po celom svete a postava, ktorá ohúrila stovky čitateľov a pritom je to knižka určená pre mladších čitateľov. Ale kto povedal, že je pre deti? 

piatok, 8. mája 2015

Andy Weir - Marťan //RECENZIA

Originálny názov: The Martain
Autor. Andy Weir
Vydavateľstvo: Ikar
Počet strán: 408

O čom to je?: Mark Whitney je so svojou posádkou jedným z prvých čo stúpili na Mars. Na šiesti deň ( po Marťansky- Sol) ich zasiahne neočakávane silná piesočná búrka, ktorá by mohla ohroziť ich života a tak aj celú misiu. Rozhodnú sa ukončiť ju o niečo skôr a vrátiť sa na zem. Pri ceste do odletového modulu zasiahne Marka anténa a odhodí ho niekoľko metrov ďaleko, pričom prebodne jeho skafandre a monitor telesných funkcií. Posádka si myslí, že Mark zomrel, nechce riskovať a tak odlieta bez jeho tela. Marka Whitney ale stále žije a je sám na.. na Marse. 
O štyri roky neskôr má na Mars priletieť ďalšia misia, on má ale zásoby len na sto dní. 




streda, 22. apríla 2015

Dan Brown - Inferno (Peklo) /RECENZIA


Autor: Dan Brown
Originálny názov: Inferno
Počet strán: 552 
Vydavateľstvo: Ikar

Anotácia : Robert Langdon je späť a tentoraz na neho čaká Peklo. Profesor sa prebúdza zranený v nemocnici, netuší kde je a ako sa tam dostal. V hlave mu znejú slová „Hľadaj a nájdeš! Čas sa kráti“, no nechápe ich zmysel. Vo svojich veciach nachádza podivný predmet a okamžite sa púšťa do pátrania s mladou lekárkou Siennou Brooksovou: pomocou veršov z Danteho temnej epickej básne Peklo musia dešifrovať kódy ukryté v slávnych dielach renesancie – v sochách, obrazoch, budovách. Musia tak vyriešiť záhadu a zabrániť katastrofe hroziacej ľudstvu.


Knihy Dana Browna milujem z viacerých dôvodov. Dokáže spojiť moderný svet s dokonale vykreslenými prvkami umenia a kultúry. Čitateľ sa tak pri jeho knihách tiež voľačo to naučí. Zasvätí aj inak ľudí, čo umenie neobľubujú, do sveta architektúry a maliarstva. Vkladá do knihy jemne a presne tam, kde byť majú, talianske frázy a vety. Prehlbuje tak knihu do ďalšieho rozmeru, nakoľko  čitateľa vezme priamo doprostred diania a ten dokáže si tak jasne predstaviť celú taliansku atmosféru.

štvrtok, 16. apríla 2015

Looking through the light - #1 O neznámom


Prvá téma môjho malého spisovateľského projektu, je témá, už pár krát vo svete kreatívneho písania spomenutá. Vašou úlohou bude opísať človeka, starca, dieťa, bezdomovca či neznámeho, čo si k vám ráno prisadol v autobuse. Vymyslite si o ňom krátky príbeh, napíšte o ňom báseň alebo sa zamyslite, prečo je dnes taký nešťastný. Nechajte mi potom v komentári odkaz na váš článok, rada si ho prečítam

O neznámom 


Na drevenej lavičke vynoveného parku uprostred námestia, sedí starý muž. Má na sebe prešívanú, tmavomodrú bundu, béžové nohavice a na hlave sivý klobúk. V ruke drží pokrčené noviny ale nečíta ich, svoj zrak upiera na kvitnúce stromy, čo sa im lístky jemne kolíše v jarnom vetre. Spomína na prvú jar čo si pamätá, keď ako malý chlapec sedel na verande rodinného domu a jedol malinovú narodeninovú tortu s blonďavým dievčatkom. Slnko ostýchavo svietilo pomedzi práve pučiace kvety vysokej čerešne. Vánok mu vial vlasy do očí, no neodhrnul si ich, lebo tortu jedol rukami a zašpinil by sa. Nechal ich tak. Nech mu vlasy vánok fúka aj naďalej, len nech ho nezbaví toho príjemného pocitu. Zvláštnej atmosféry čo zrazu pocítil.
Sedel na drevenej, vŕzgajúcej verande s plavovlasým dievčatkom a jedli spolu tortu, len oni dvaja. Smiali sa vetru čo jemne pofukoval a strapatil ich kučierky, smiali sa na tom aký boli obaja špinavý, smiali sa lebo mohli. Žmúrili spolu do slnka aby mohli ukazovať na snehobiele oblaky a premýšľať, na čo sa podobajú. Videli korytnačku, veľkého draka i pretekárske auto. Ležali vedľa seba na nepokosenej tráve, a ukazovali prstom na chumáče vaty vznášajúce sa na modrastom nebi. Nepremýšľali o ničom dôležitom, o ničom podstatnom, stačili im obrázky na oblohe a kvetmi posiata záhrada. Jemu ale na malý moment zablúdili myšlienky kdesi do neznáma a uvažoval nad hviezdami, čo cez deň nevidno no v noci ich je na tmavej oblohe milióny.  Povedal o tom dievčatku, spýtal sa jej, prečo je to tak, že sa nám cez deň nechcú ukázať, prečo ich nevidno. „Nemajú radi slnko, nevidíme ich, lebo sa nám ukryjú za všetky oblaky a koruny stromov, za vrcholy hôr a kopcov. Naspäť sa vrátia až neskoro večer, kedy slnko zájde na druhú stranu a oni tak môžu obklopiť mesiac a ukázať sa všetkým ľudom v plnej krásne“, povedalo dievčatko ležiace vedľa neho. Do očí jej padali plavé vlásky, a líčka jej zalievali oranžovo červené lúče. Vyzerala priam kúzelne, ako z nejakého filmu, akoby všetko vedela. „Zdobia nám oblohu aby nebola bez slnka smutná, strážia mesiac lebo sám sa bojí. Ja mám v noci tiež strach, no keď sa pozriem na hviezdy, hneď ma to prejde“, dokončila, pozrela sa vedľa na kamaráta ležiaceho vedľa, čo na ňu hľadel svojimi orieškovo hnedými očami. Napokon vstala, odrhla zopár sedmokrások a podala mu ich. Povedal mu, aby si ich nechal, nech až budú dospelí, mohli si na tento deň spomenúť a skutočne sa dozvedieť ako je to s hviezdami a či sa naozaj bola slnka.
Starý muž si na ten deň dobre pamätal. Mal vtedy narodeniny a pozval na ne dievča, čo bývalo u susedov. Natoľko ho ohromilo, že by naň nezabudol ani keby veľmi chcel. Vrylo sa mu do pamäti ako jedna z prvých spomienok na jar a na vesmír. Podľahol jej kúzlu a jej výmyslom, ktorým veril najviac ako človek dokáže. Pomaličky vstal, strčil si noviny do vnútorného vrecka bundy a odkráčal do najbližšej cukrárne. Rozhodol sa že kúpi malinovú tortu, sebe a tomu blonďavému dievčatku čo ho čakalo doma. Nebolo to už síce dievčatko, no v jeho spomienkach si zachovalo tú podobu doteraz. 

Snáď som vás neunudila takto neskoro večer, snáď to nebolo až také zlé, snáď nie je dnešná téma príliš neoriginálna... Dúfam, že si prečítam niečo zaujímavé od vás :) Niečo lepšie než to moje, podpísali sa na mne dnešné písomky, ale aspoň som si vyčistila hlavu, nechala som sa uniesť krátkym príbehom :) 

streda, 15. apríla 2015

Looking through the light - malý "spisovateľský" projekt



Milujem jednoduché, spontánne písanie o najrôznejších veciach. Vymýšľanie si krátkych príbehov, písanie kde sa nad niečim zamyslím, kedy opíšem svetlo, čo dopadá spoza školských žalúzií na môj zošit, ktorého stránky pokrýva viac kresieb než poznámok. Či už ste si všimli a či nie, takéto články píšem omnoho radšej než recenzie. Články, v ktorých píšem osobnejšie, články, ktoré prúdia z mojej nálady, také články, čo píšem lebo skutočne chcem. Niekedy mám chuť písať a písať veľa, neustále ťukať do klávesnice alebo bleskurýchlo zaznamenávať slová do hrubočizného zápisníka. No často krát neviem o čom písať, napíšem pár viet, ktoré vzápätí vymažem, až kým to neurobím opäť a zas desiatky krát. Preto milý čitatelia, milovníci kníh, so srdcom spisovateľa, pripojte sa ku mne do malého spisovateľského projektu. Ak by niekto chcel povedať, že my nie sme spisovatelia.... každý je ak chce, len mi sme menší než tí skutoční. 





Projekt bude krátky, spontánny a vskutku malinký. Potrvá mesiac a každý štvrtok zverejním tému, na ktorú napíšete článok- taký článok, na aký budete mať práve chuť! Nemyslite priveľa, len píšte spontánne, napíšte báseň, príbeh tvorený len dialógmi, poviedku, úvahu, čokoľvek vás napadne. Napíšte o veciach z každodenného života, čo si často nevšimnete. Pozriete sa cez svetlo vášho okna, cez svetlo čo vám svieti do očí pri ceste autobusom. Všimnite si veci čo si inak nevšímate a namaľujte ich takou farbou, na akú máte náladu.

Nebudú žiadne pravidlá, nemusíte dodržať nič, len píšte.  Zajtra zverejním prvú tému a budem veriť, že sa aspoň jeden človek do projektu zapojí :) 



streda, 8. apríla 2015

"Veci", čo si každý knihomoľ praje aby existovali

Žijeme v modernom svete, plnom neuveriteľných vymožeností, o ktorých ľudia v minulosti mohli len snívať. My čitatelia snívať neprestávame, naša predstavivosť pracuje na plné obrátky vo dne i v noci, vytvárame vlastné svety a postavy. Občas snívame aj o iných veciach, o maličkostiach čo by sme si mi knihomoli priali aby existovali.


1.Kniha čo ju netreba držať v rukách
Každý pozná ten pocit keď číta knihu už tak dlho, že mu pomaličky začnú tŕpnuť ruky, až začnú príšerne bolieť. Alebo keď držíte hrubočiznú knihu sťa tehla, z ktorej nebolia len ruky ale aj končeky prstov. Presne preto, by mal niekto vymyslieť nejaký zaujímavý, moderný prístroj, nejaký držiak na knihy, či čarovnú knihu, ktorú nebude treba držať vôbec. Len si ľahnúť do kresla a čítať (a jesť) Hoci... keď držíme tie ťažké knihy, tak robíme aspoň niečo.. keď už len ležíme či sedíme bez pohnutie hodiny...




streda, 1. apríla 2015

Cecelia Ahern - S láskou Rosie /RECENZIA

Originálny názov: Where rainbows end 

Anotácia: Hlavní hrdinovia, Rosie a Alex sú najlepší kamaráti. Ich vzťah je zo dňa na deň pevnejší a krajší, no ich cesty zakaždým niečo rozdelí. Keď sa Alex musí s rodičmi z Írska presťahovať do Bostonu, obaja tínedžeri kujú plány, že príde Rosie študovať do Bostonu. Tesne pred odletom sa však Rosie opije na záverečnom plese a otehotnie s chlapcom, ktorého s Alexom neznášali. Sny o vysokej škole, Alexovi, o závratnej kariére sa rozpadnú ako domček z karát a osud sa s hrdinami ešte poriadne zahrá. 

Milujem knihy, ktoré ma rozosmejú, ktoré zbúrajú moje predsudky, ktoré padnú lepšie než dobrá čokoláda. Také knihy sú hodné zlata. Knihy čo mi zlepšia náladu, čo vháňajú slnko aj do pochmúrnych dní. Knihy čo sú jedinečné, osobité a neopičia za ostatnými, čo ma aj niečo naučia. Také, z ktorých priam vyskakuje dúha. Dobre, trošku to preháňam, no príbeh Rosie Dunnovej mi vyčaril tisíce úsmevov počas cesty čo sme spolu podnikli.

nedeľa, 29. marca 2015

Miroslava Varáčková - Adaptácia /RECENZIA

Autor: Miroslava Varáčková
Počet strán: 262
Vydavateľstvo: Slovart
Väzba : pevná

Anotácia: Zoya mala všetko: domov, rodinu, kamarátov. A potom ľudstvo zdecimovali epidémie a vojny. Teraz nemá nikoho: ani rodinu, ani kamarátov, ani priateľa. Prišla aj o domov. No prispôsobila sa. Vpred ju poháňa len mapa a nádej, že ju dovedie do posledného útočiska na Zemi. 
Ľudia skúšaní vojnou i chorobami sa tiež adaptovali na nový svet – bojujú o každú minútu života. A osamelé dievča putujúce neznámou krajinou predstavuje priľahkú korisť. Keď Zoyi pomôže neznámy Simon, poruší tým krehkú rovnováhu povojnového spoločenstva, za čo musí zaplatiť životom. A tak sa Zoya, Simon a jeho malá sestra vydávajú naprieč zdevastovanou krajinou s nádejou, že ich mapa po jej mŕtvom priateľovi naozaj dovedie pred brány mesta, kde ešte vládne ľudskosť. Teda, mala by...


streda, 25. marca 2015

Za stránkami kníh - Rozhovor s Miroslavou Varáčkovou

http://nd06.jxs.cz/632/391/fba8183818_90862828_o2.jpg
Pred nedávnom do neveľkej slovenskej knižnice, pribudla jedna nová, výnimočná kniha. Mirka sa totiž rozhodla, že dystopické knihy nemusia prichádzať len zo zahraničia, ale čo tak, mať hodnotnú knihu tohto druhu aj u nás? Napísala skvelý príbeh, hodný tým z vonka a ja môžem byť len hrdá, že vyšiel na Slovensku. Adaptácia je kniha o mladom dievčati menom Zoya, ktorá stratila rodinu, priateľov a domov pre nákazu, čo sa šírila naprieč celým svetom. No Zoyi ostala mapa, nevie síce, či je pravá, no je jej jedinou šancou. Tak sa rozhodne nasledovať ju.
Autorku knihy adaptácia- Miroslavu Varáčkovú môžete poznať tiež vďaka knihám Prežila som svet, Sprevádzačka, Anjeli noci či Nepobozkaná.
Mirku som pred pár dňami, ohromená jej knihou, oslovila, či by mi neodpovedala na pár otázok. Ona ochotne a s radosťou súhlasila. Je skvelé, keď je autor knihy takto otvorený svojim čitateľom, máme tak možnosť, poznať ho viac ako len zo slov čo vkladá do svojich diel.



piatok, 20. marca 2015

Knižní hrdinovia

Každý z nás už ako malé dieťa vyrastal so svojim hrdinom. Bol to niekto v koho sme verili, koho sme obdivovali, kto nám dával nádej. Našli sme ich v televízii, či v detských knihách, podaktorí verili v obyčajných hrdinov a iný v tých so supersilou, no nikdy sme veriť neprestali.

Sama so dobre pamätám ako som v každej knižke našla postavu, ktorú som priam obdivovala. Každá tá postava ma niečo naučila, dala mi nádej, ukázala správnu cestu. Postavy nás menia rovnako ako samotné knihy. Vedia nás naučiť dobrému aj zlému. Vedia nás neučiť veriť v jednoduché veci, v dobro, v spravodlivosť, v šťastné konce. Každé dieťa, ktoré čítalo Harryho Pottera tajne dúfalo v príjmací list, každé dieťa, ktoré čítalo Narniu, dúfalo, že sa cez skriňu dostane do inej krajiny, snívali sme vo veľa vecí a snívame doteraz. Nezáleží na tom či sú to sny veľké alebo malé. Nič nie je dôležitejšie ako mať nádej a detskú fantáziu po celý život. Tak teda, aký by mal byť správny knižný hrdina, taký , ktorý náš opäť prinúti usmiať sa, popremýšľať, dá nám niečo do nášho života...

Nikdy som sa priveľmi nepozastavovala nad otázkou, ako vyzerá knižný hrdina v mojich očiach. Dokázala som obdivovať aj niekoľko úplne odlišných osôb. No vždy vzhliadame, ja či iný, k podobným vlastnostiam. Nemal by byť sebecký - však aký bo to bol hrdina ak by zachránil radšej seba, než svojho priateľa ? Nemal by byť príliš ufňukaný- ja viem, že to majú ťažké, ale ak hrdina plače na každej tretej strane začne to byť otravné. Mal by byť múdry, inteligentný a taký, od ktorého sa voľačo aj priučím. Mal by byť milý, srdečný, mal by vedieť milovať. Mal by mať niečo spoločné aj s obyčajnými ľuďmi, mal by nás chápať- taký hrdina, ktorý presne vie ako sa cítite, je ten najlepší,- taký , ktorý zažíva podobné problémy, taký s ktorým si rozumiete. Dobrí hrdina je taký, s ktorým sa viete stotožniť, taký , ktorého tiež obdivujete. Ktorí vám do života vnesie úsmev, pozdvihne váš deň, postaví na nohy a povzbudí. Vďaka ktorému nebude sami a bude vždy pre vás. Hrdinovia sú všade , treba ich len nájsť. 


A aký je ten váš ? Skutočný hrdina ? 

pondelok, 16. marca 2015

TAG : Od začiatku až dodnes alebo keby bolo keby




Tagy väčšinou nepridávam, už tu riadne dlho žiaden nebol ale teraz som urobila výnimku a predsa len jeden vyplnila. Bola som nominovaná Katkou na blogu Grace of books  v Tagu o začiatkoch čítania a spomienok naň o spisovateľských a čitateľských snoch - dopĺňa sa s mojim včerajším článkom, tak prečo nie ? 

nedeľa, 15. marca 2015

O tom ako som začala skutočne čítať

Pamätáte sa ešte na prvú knižku, ktorú ste ako maličký začínajúci čitatelia celú prelúskali ? Ten pocit, keď ste dokázali sami a bez akejkoľvek pomoci dočítať, pre vás vtedy ešte hrubočiznú knihu, bol najlepším pocitom hneď po jedení čokoládovej torty. Ja sa na svoju prvú ozajstnú knihu pamätám rovnako dobre ako na poslednú, ktorú som čítala, sprevádza ma takto dodnes a vyťahujem ju z poličky snáď každým rokom.

Moje prvá knižka nie je nijak originálna. Spriatelila som totiž ako mnoho mnoho ďalších s Harrym a jeho kúzelníckym svetom. Prvú Potterovku čítala mamka práve keď čakala mňa, usudzujem teda že sa to na mňa vtedy nejako nelepilo, pretože som nikdy žiadnu knihu neprečítala viac ráz než Kameň mudrcov. Jeden deň som si sedla pred našu malú knižnicu v obývačke a začala z nej vťahovať knihy až kým z nich vedľa mňa nestála vežička. Všetky som si prezrela, prečítala názvy a so zaprášenými rukami som sa dostala až na najvrchnejšiu časť kde som našla Harryho. V tom čase som si myslela, že niečo také ako Harry Potter a Rokfort existuje len vo filme. Sedela som tak medzi zaprášenými knihami až kým som neprečítala prvú kapitolu. Pokiaľ sa dobre pamätám, tak ma potom niekto vyhrešil za neporiadok, ktorý som nakoniec aj tak neupratala a trielila som do izby s novým dobrodružstvom v ruke. Čítala som tú knihu vyše mesiaca mysliac si ako rýchlo sa mi to podarilo. Vtedy sa niečo stalo, niekto z tej knižky zamával prútikom a knihy som už neopustila.


Harry bol mojim míľnikom v čítaní, odvtedy som pravidelne chodila s ruksakom do knižnice a nabrala si zo sebou celú kopu kníh , ktorú som potom ledva uniesla. Zostali mi pamäti knižky od Jacqueline Wilson - jej Tracy Beakerová, ktorú som milovala v seriáli aj na stránkach kníh. Hltala som knižky od Tomasa Brezinu, a neskôr som si obľúbila Denník princeznej. Istý čas som sa nemohla odtrhnúť o kníh o vílach z dúhy, nemôžem ich nájsť doma, ani na internete, stali sa tak pre mňa akousi záhadou, totiž si nepamätám ani ako sa volali. Nechcela som čítať povinné čítanie a pohŕdala všetkým čo nám učiteľka nakázala, no ako jedna z mála našej triedy som na knihy nezanevrela ( len na tie do, ktorým ma nútili ) . Jedna z vecí, ktoré si o začiatkoch môjho čítanie pamätám, ako som po dočítaní Harryho Pottera a darov smrti vyhlásila " A, čo budem čítať teraz?" , totiž som si myslela, že už žiadnu dobrú knihu nikdy nenájdem.



Veľmi dobre sa pamätám ako som dostala v knižnici preukaz už do "dospeláckej" časti a mohla tak nahliadnuť do úplne nového sveta, tuším som vtedy pochopila, že na našej zemi je ešte neuveriteľne veľa skvelých kníh ,ktoré som neprečítala. A takto pokračujem aj dnes, na poličke sa mi kopia knihy rovnako rýchlo ako sa mi kopia aj na liste tých, ,ktoré chcem vlastniť. O svoje pocity sa delím už nie len s kamarátkami a v čitateľskom denníku ale aj s vami s čitateľmi. Každým dňom vo mne stúpa túžba po napísaní vlastnej knihy ,a som rada že aspoň takto cez blog, si môžem čo to zapísať.
Knihy sa pre mňa stali veľkou oporou, učia ma, menia ma a sú tu vždy pre mňa. Už som sa pár krát zamýšľala aké by to bolokeby som nečítala, a taký život si neviem predstaviť . Som teda vďačná svojmu parťákovi Harrymu, že tu bol, keď som hľadala ako malé dievčatko v svojom živote niečo dôležité, čo by ma sprevádzalo ťažkou cestou až navždy. 


 Ktorou knižkou sa začala vaša závislosť ? :) 



štvrtok, 12. marca 2015

Colleen Hoover - Život jedna báseň /RECENZIA

Autor : Colleen Hooverová
Originálny názov : Slammed
Počet strán: 288
Séria : Slammed- 1/3
Vydavateľstvo : Yoli 
Väzba: Mäkká (paperback) 

Anotácia : Laykenini rodičia sa nevedeli dohodnúť: matka ju chcela pomenovať Layla podľa piesne Erica Claptona, otec navrhoval meno Kennedy podľa Kennedyovcov – hociktorého z nich. Kompromisom vzniklo meno Layken. Dnes už má dievča osemnásť, končí strednú školu a ocitne sa v novej životnej situácii: otec umrel a matka aj mladší brat potrebujú jej pomoc. Navonok pôsobí pokojne a vyrovnane, no v skutočnosti trpí a stráca nádej v budúcnosť.
Celá rodina sa z finančných dôvodov presťahuje na druhý koniec krajiny, do Michiganu. Tu sa Layken zoznámi s príťažlivým dvadsaťjedenročným susedom Willom s veľkou vášňou pre slam poetry, slamovanie. Aj on sa stará o mladšieho súrodenca. Veľmi skoro sa medzi nimi vytvorí mocné puto a Laykenin život odrazu dostáva novú iskru.

utorok, 10. marca 2015

Veronica Roth - Štyri / RECENZIA

Autor : Veronica Roth
Počet strán : 304
Vydavateľstvo : Slovart
Väzba : Pevná ( hardback ) 

Zbierka príbehov približuje život Tobiasa Eatona, neskôr známeho ako Štyri. Zistite, čo sa premieľalo hlavou Tobiasovi pred jeho rozhodovacou ceremóniou, čo ho donútilo opustiť rady Sebazaprenia, ako si poradil s iniciačnou skúškou v Neohrozenosti, prečo si vybral postavenie, v ktorom napokon stretol Tris, ktorá navždy zmenila jeho život. 

Každý kto kedy miloval nejakú knižnú sériu si vždy prial prečítať príbeh, ktorý by doplnil nezodpovedané, príbeh, ktorý sa odohráva pred začiatkom knihy, či zažiť obľúbenú časť z pohľadu inej postavy. Keď vyšla kniha Štyri, všetci sme niečo očakávali, každý fanúšik divergencie sa nevedel dočkať kedy ju bude držať v rukách, kedy sa dozvie niečo nové ...

pondelok, 2. marca 2015

Rainbow Rowellová- Eleanor a Park /RECENZIA

Autor : Rainbow Rowellová
Originálny názov: Eleanor & Park 
Počet strán: 336
Väzba : Mäkká ( paperback ) 
Vydavateľstvo : YOLi 


Anotácia : 
Obaja majú šestnásť, sú spolužiaci a sú úplne iní ako ostatní.

Eleanor
Červenovláska z chudobnej rodiny. V jednej izbe sa tlačí so štyrmi súrodencami. S nevlastným otcom sa neznáša pre jeho násilnícke sklony. V škole je nová a nepatrí k obľúbencom – nenosí značkové oblečenie, lebo jej rodičia na to nemajú, nie je štíhla ako spolužiačky a na jej vtipných hláškach sa nikto nesmeje.

Park
Jeho rodina netrpí núdzou, ale Park nemá rád sám seba. Chýbajú mu svaly bejzbalistu, výška basketbalistu a sebavedomie amerického tínedžera z nebraskej Omahy. Parkovu matku si totiž otec priviedol z Kórey a syn zdedil jej ázijské črty. A tak si najradšej číta komiksy, počúva obľúbenú hudbu a v školskom autobuse sedí sám.
Až kým jedného dňa nenastúpi istá červenovláska a nikto – okrem neho – ju k sebe nepustí sadnúť.
Eleanor a Park nie sú hlúpi a vedia, že prvá láska takmer nikdy nevydrží. Sú však aj dosť zúfalí a dosť odvážni, a tak to spolu skúsia...


Vždy keď čítam knihu, ktorá ma prinúti niečo cítiť, vtedy viem, že je to dobrá kniha. Keď nečítam len aby som vedela ako kniha skončí, ale keď si vychutnávam aj tú najnudnejšiu stranu s takým nadšením ako pohár najlepšej čokoládovej zmrzliny . Ba čo som knihu nezhltla za dva dni, ale za niekoľko násobne dlhší čas, už dlho ma nič takto nenadchlo. 

streda, 18. februára 2015

10 Najhorších vecí pre každého knihomoľa

Včera večer som čítala knihu, tak zahĺbene, ako už dávno nie ... a tu z ničoho nič sa mi pri dvíhaní hrnčeka z nočného stolíka podarilo ho prevrátiť. Niežeby som sa zdvihla a šla zachraňovať svoj poklad pred potopou, ja som ešte hodnú chvíľu zmätená sedela rozmýšľajúc akodokeluahlavneprečo sa ten blbý čaj rozlial ? O pár sekúnd neskôr ma už pochytila panika a šla som knihu sušiť fénom. Napodiv, nič zlé sa jej nestalo, ona dokonca vyzerá dosť dobre ! A tak som pri sušení knihy dospela k ďalším príšerným veciam, ktoré by nechcel zažiť ani jeden knihomoľ!

1. ( i keď už spomenuté) Keď sa vám na knihu niečo rozleje !
- nedajbože ešte káva !

 

2. Keď knihu požičiate a vráti sa vám zničená, ba čo horšie- nedostanete ju už vôbec ! 



3. Keď niekto začne kritizovať knihu , ktorá pre vás veľa znamená.


4. Keď čítate úžasnú knihu, ale nemôžete ju dočítať.. lebo škola.




5. Keď vám niekto povie, že neznáša čítanie.
- a keď k tomu dodá, že ešte nikdy nič neprečítal ..... 



6. Keď séria , ktorú milujete skončí príšerne.

7. Keď váš učiteľ začne hovoriť, aká ste príšerná generácia, lebo už nikto nečíta.

8. Keď hovoríte o knihe s nadšením , ale v skutočnosti to nikoho nezaujíma.


9. Keď kamarátovi odporučíte knihu, a jemu sa nepáči. 


10. Keď vaša posledná obľúbená postava zomrie.



+1 . Koniec knihy.




My knihomoli sme náladoví ľudia, a naše knihy sú tie najväčšie poklady, nenecháme si ich vziať. Nikdy ! ...