Keď knihomoľ nemá čas čítať - 6. fáz odlúčenia od knihy

Po dlhokánskom trápení, mučení a strastiach sa už pomaličky chílu, krôčik po krôčku, ku koncu školského roka, Konečne budeme na dva mesiace voľný od nekonečného učenia sa nezmyselných táranín, od neprestajného tlačenia kalerábov do hláv, od hľadenia na biele steny a príšerného ranného vstávania. Každý sme si odžili, také tie chvíľky, kedy sme celý nešťastní nemali ani chvíľku času na pokojné čítanie. Pamätáte sa aké to je? Keď upadnete do smútku, čo vo vás vzbudzuje pohľad na osamotenú knižku ležiacu na vašej posteli, no prečítať si ju je takmer nemožné, lebo predsa máme iné ( podstatne hlúpejšie a nijak užitočné) povinnosti. Ako tento pocit vyzerá? Dá sa opísať vo fázach smútku? 

1. Zapieranie 

Začne sa vtedy, keď vám na hlavu nakopia desať písomiek, testov, skúšaní a úloh pričom musíte medzičasom robiť nespočetne veľa dôležitejších vecí ako- cvičiť na hudobnom nástroji, jesť, osprchovať sa, upratať si, hľadieť na stenu, ísť vonku.... no vy kašlete na jedno i druhé a presviedčate sami seba, že máte ešte habadej času a v kľude si môžete sadnúť, urobiť čaj a prečítať sto strán, až kým si neuvedomíte: "do kelu, však my máme úlohu z angliny..!"

2. Hnev

Keď si uvedomíte, že predsa len toľko času nemáte, ledva sa stíhate učiť a spať, nie to ešte hovoriť o prečítaní knihy! Hneváte sa na celý svet, že ledva všetko zvládate a ešte musíte robiť také blbosti- ako učenie sa o vrásnení zemského povrchu v angličtine. Hneváte sa lebo si konečne chcete prečítať knihu, čo na vás čaká v poličke už týždeň a hneváte sa, že si nemôžete dopozerať obľúbený seriál a hneváte sa stále, lebo hnev je momentálne najdôležitejší ..... a vy nemlžete dočítať tých poondiatich dvadsať strán ! 

3. Hľadanie vinníka 

Keď obvinujete všetko a každého z toho, že nemôžete čítať. Obviňujete školu, že to kvôli nej takto trpíte a obviňujete každého, kto vás vo voľnej chvíli vyruš. Premýšľate, aké by to bolo ak by ste nechodili do školy a premýšľate o tom, koľko času by ste mali ak by boli prázdniny a o tom, prečo máte toľko písomiek a či by ste predsa len nemohli čítať a hodiť všetko za hlavu. 

4. Vyjednávanie

Keď sa snažíte vymyslieť čo najlepší spôsob ako mať čo najviac času na knihu. Rozmýšľate nad tým, kedy budete čítať, ako sa naučiť všetko čo najrýchlejšie, čo sa učiť, a čo nie, čo urobiť, a čo nechať tak, kde a kedy napísať článok na blog ( a potom ho píšte tajne na informatike ), uvažujete, ako skryť knihu na hodine aby ste ju mohli čítať, a či čítať aj cestou do školy a z nej. Vyjednávate sami so sebou a aj tak to nejde.... 

5. Depresia

Keď pochopíte, že to nemá zmysel, že na knihu čas nie je (teda, pokiaľ ste ochotný vzdať sa spánku!). Keď si uvedomíte, že chúďatko kniha chvíľku pobudne na poličke neprečítaná,  vy sa tak skoro nedozviete ako sa skončí, a či hlavný hrdina zomrie alebo či ho zachráni láska jeho života (tu už záleží len na tom či čítate Hru o tróny alebo ľahko predvídateľnú young adultku). Vtedy upadnete do hlbokého smútku, a nakoniec aj tak nič robiť nebudete, lebo ono je to predsa tak smutné, že nemôžete čítať....

6. Prijate

Ten krátky moment, kedy úplne zabudnete na knihy, zabudnete, že vás čaká dobrodružstvo len za pár stranami, že môžete cestovať do nekonečných krajín a plne sa začnete sústrediť na všetko ostatné. Keď ste tak unavení, že ani kniha už nepomáha a len nemo hľadíte na tú istú stránku učebnice, keď ste natoľko vyčerpaní, že nedokážete tú knihu ani otvoriť, a tak príjmate tú chvíľu voľna od večného knihomoľstva ..

Kedy naposledy ste boli od knihy odlúčení vy? A ako to odlúčenie prežívate?