pondelok 15. júna 2015

John Green - Poučka o podstate predvídateľnosti Katherín //RECENZIA


Autor: John Green
Originálny názov : An Abundance of Katherines
Vydavateľstvo: Ikar
Počet strán: 264
Väzba: Paperback i Hardback 


O čom to je? Colin je geniálne dieťa. Od detstva sa len učí, sedí denne nad knihami a tlačí si do hlavy fakty a informácie. Nie je zvláštny len svojou genialitou, Colin totiž randí len s Katherínami. Už ich bolo devätnásť a každá mu dala kopačky, no tie posledné boleli najviac. Colin sa tak utápa v žiali nad stratou tej poslednej- Katheríny XIX., až dokiaľ ho nepríde z večného utrpenia vytiahnúť jeho najlepší kamarát Hassan a nerozhodne sa ho vziať na road-trip. Colin tak cestuje s Hassanom a snaží sa vymyslieť poučku, ktorá by mohla predpovedať, každý vzťah na zemi.


Môj názor: Vždy som patrila k tej skupine ľudí, ktorí Greena milovali. Vždy som ho obhajovala a stála za ním ak niekto o jeho knihách nehovoril práve najkrajšie, ba čo jeho samotná Kam zmizla Aljaška patrí k mojim najobľúbenejším knihám. No čo ako som čítala a snažila sa obľúbiť si aj Katheríny, šlo to ťažšie než by si milovník Greena prial. Čítala som, len aby som nemala zlé svedomie z nedočítanej knihy a mohla ju konečne uložiť medzi Greenove lepšie diela.




       “you can never love someone as much as you miss them.”   

Kniha sa začala celkom dobre. Tešila som sa, že sa na Slovensko opäť dostala takáto kniha a pustila sa nadšená do čítania. Dej plynul pekne, humor nechýbal, dokonca aj postavy vyzerali sympaticky. Páčil sa mi zvláštny príbeh, zvláštna hlavná postava, ba či jeho zvláštnejší kamarát. Všetko sa nieslo v duchu zvláštnych normálností a príbeh som si v celku aj užívala. Kde tu ale prichádza koniec prvej tretiny knižky a nejako som čakala, že sa dej plne rozbehne... a.. on.. sa...nerozbehol.

Plná očakávania a dôvery, ktorú som kládla na Johnove plecia, som verila, že táto kniha, rovnako ako aj jeho predošlé, sa mi bude páčiť. Verila som, že sa to niekde v polovici obráti na super úžasný akciou, humorom a láskou nabitý príbeh. A tu je polovica a stále nič, len jeden chlapec, ktorý je nešťastný že chodil s 19!! opakujem 19!! dievčatami a všetky ho odkopli. Je to presne ten typ americkej knihy, pri ktorej má človek pocit, že už pred pár rokmi zaspal dobu, že už mal dávno žúrovať, randiť a mať stovku hlúpych zážitkov. Nerozumela som prečo robia z rozprávania príbehov takú vedu... čo nemajú dosť originálne, vtipné a zábavné historky aby ich musela ešte prikrášľovať o hlúposti? Typický americký príbeh, mal tak ale jednu malú peknú myšlienku, že v malom peknom meste je oveľa lepšie ako v obrovskej, mrakodrapmi zastavanej, džungli, ale nezachránila tak nudnú knihu akou sa stala.

V príbehu vystupuje ako hlavný hrdina chlapec menom Colin Singleton. Je to detský génius. Vyniká v učení cudzích jazykov, matematike a hrá na husle. Väčšinou si hlavné postavy buď obľúbim alebo ich začnem neznášať, no Colin ma nijako nezaujal, nevzbudzoval vo mne žiadne pocity, nedostal sa mi pod kožu, len plával na hladine príbehu. Zato jeho kamarát Hassan bol skvelý, sympatický chalan so skvelým zmyslom pre humor, rozžiaril každú nudnú stranu i keď sám nebol práve najakčnejší, zostal mi v mysli najviac zo všetkých postáv, jeho hlášky boli geniálne a dokázal osviežiť knihu tým svojim Hassanovským dojmom.

“You don't remember what happened. What you remember becomes what happened.”   


Keď sa na konci knihy odkrylo pár tajomstiev, poukázalo na zopár krásnych typických "Greenovských" myšlienok a keď sa už konečne čo to udialo, začínala som si myslieť, že predsa len... tá kniha vlastne nie je až tak zlá. Lenže po dočítaní to už také nebolo. Nemala som z knihy žiaden pocit, nič ma nepresvedčilo, že tá kniha bola skvelá, myšlienky mi v pamäti neostali, rovnako ako ani väčšina postáv. Knižku som tak spokojne odložila na poličku, rada, že sa môžem pustiť do inej. Nezanechala vo mne žiadnu spomienku, ba či skvelú náladu, len preplávala mojim životom a nič mi nedala. Nebola zlá, bola len nudná, nenadchla ma a jej príbeh čoskoro zabudnem. Možno keď si ju prečítam o rok, zmením názor. Pre tento krát u mňa ale Green nezabodoval. 

Moje hodnotenie: 2,5/5 hviezdičiek 


1 komentár:

  1. Ja Greena moc nemusím, ale musím uznať, že myšlienky má v knihách pekné. No, napriek tomu som si povedala, že Green už nikdy viac....je dobrý spisovateľ, ale mňa nezaujal natoľko, aby som po ňom opäť siahla. Ale je škoda, že ťa sklamal...nuž, aj to stáva :) Však on to napraví ďalšou knihou :D A ako vidím, tak blog už má rok za sebou, takže veľká gratulácia!!! :D

    OdpovedaťOdstrániť