pondelok 23. novembra 2015

Jandy Nelson - Dám ti aj slnko //RECENZIA

Dám ti aj slnkoAutor: Jandy Nelson 
Originálny názov: I´ll Give You The Sun
Počet strán: 352
Vydavateľstvo: Slovart

O čom to je?: Dvojčatá Jude a Noe znamenajú jeden pre druhého všetko. Keď majú trinásť, Jude príde na to, že je krásna a Noe, že je gej. Noe miluje okrem sestry už len kreslenie a robí všetko pre to, aby sa dostal na prestížnu umeleckú školu. Jude zamestnávajú viac chlapci. O tri roky je všetko inak. Na školu snov sa dostala Jude, ale je z nej utiahnutá sivá myška, čo sa skrýva za svoje obrazy. Z Noema sa stal pártyboy a lámač babských sŕdc. A ich mama je mŕtva. Dvojčatá spolu ledva prehovoria a ani jeden vlastne nevie prečo. Neuvedomujú si, že každý z nich tvorí len polovicu príbehu, a keby si k sebe našli cestu, dokázali by poskladať svoj svet dokopy, získali by druhú šancu na šťastný život.


Nedokážem o tejto knižke povedať, že bola dych berúca, napínavá, že ma chytila a nepustila. Nedokážem o nej povedať, že ma strhla hlavou dolu do priepasti ale môžem povedať, že mi ukradla všetky slová. Našla všetky najdokonalejšie myšlienky, vety a slovka a uväznila ich na svojich stránkach. Nemohla som ich tak už použiť. Boli navždy tam, v nekonečne dokonalej knihe. Obrátila mi svet naruby, zatočila mnou a natlačila mi do hlavy toľko múdrosti, že tie zo školy už nemali cenu.


Ako pokojné more. Ako oviata letným vánkom. Ako sediac na najmäkšom kresle. Tak som sa cítila po prečítaní tejto knihy. Lebo mi dala všetko, čo umelec potrebuje. Inšpiráciu. Lásku. Smútok i radosť. Poznanie. V každom slove som niečo objavila. Seba. Kamarátov. Budúcnosť. I niečo úplne nové. Spoznala som mnohé stránky ľudí. Pokrútené, pokrčené, pozliepané, roztrhané, pomaľované. Hltala som slová, ktoré tvorili len čisté pocity a farby. Vety boli poskladané z farebného spektra a priam iskrili svojou umeleckosťou. Každá z viet bola takmer dokonalá, sťa čo by neboli ani napísané, ale vytrhnuté priamo z myslí hlavných postáv. Rozprávali jasne, neukryto, hovorili o všetkom a pravdivo.


Bolo až zvláštne ako som rozumela postavám. Boli až príliš skutočné. Každou stranou sa ma dotkli, vystúpili z knihy a do očí mi povedali tak hlboké myšlienky, aké som už dlho nepočula. Jude aj Noe mi prirástli k srdcu akoby som ich poznala strašne dlho. Hoci boli čudní, viac ako ktorékoľvek iné postavy. Obľúbila som si ich, lebo som mala viac ako dosť dokonalosti. Čo koľkokrát sa zložili, roztrúsili, vybuchli, vždy som nebojácne čakala ako všetko vyriešia. Držala som im prsty pri každej strasti a súbojoch. Zaplietli sa mi do vlasov ako vietor. Svojimi jedinečnými spôsobmi opisov sa mi dostali pod kožu okamžite. Jude videla celý svet cez babkinu bibliu zatiaľ, čo Noe cez obrazy. Jude našla ku každej situácii radu a Noe každú situáciu maľoval. Zdali sa byť úplne rozdielni, no popravde už nemohli byť viac rovnakí. Vzájomne sa dopĺňali, preplietali sa a jeden druhého pozliepali dokopy.

"Niekedy vidím duše ľudí, ktorých kreslím a preto viem: mamina duša je obrovská slnečnica, taká veľká, že jej vnútri neostáva dosť miesta pre orgány. Jude a ja máme spoločnú dušu, musíme sa o ňu deliť: strom s horiacimi listami. A otcova duša je tanier červov."

Milovník umenia, poet, hlboko mysliaci človek či ten, čo večne sníva, nikto by si nemohol priať nič viac ako je táto kniha. Zhrnula všetky myšlienky, bolesti, radosti , strachy a túžby do jedného príbehu. Starostlivo ich opísala, rozobrala a poskladala naspäť. Stvorila majstrovské dielo v každej kapitole. Geniálne a s ľahkosťou opísala všetko od pocitov, cez farby, po vymyslené obrazy. Uchvátila ma každým slovom a dokonca ohromila aj moju mamku. Dokázala vniesť umenie do života mladých ľudí a ukázať svetu, že i keď sa umelci zdajú byť zlomení, možno nie sú. Že každá osoba má svoj príbeh a všetky príbehu každého a jedného človeka sú vzájomne prepletené osudom. Že nás netvoríme my sami, že sme tvorení osobami okolo nás. Že to oni nás formujú do podoby akú máme, lebo bez nich by sme boli niekým úplne iným. Že všetko sa deje pre niečo, že má všetko svoj dôvod. Že človek môže byť šťastný, smutný, nahnevaný i zamilovaný v ten istý jeden okamih a nevybuchnúť. Že každý má niekde vo svete svoju druhú polovicu.

"Ak smola vie kto si,
staň sa niekým iným."

Nekonečne skutočne som si obľúbila túto knihu. Fascinovane som prechádzala farbami pofŕkanými stránkami plnými citátov a rád, ktoré som si zakaždým podčiarkla. A podčiarkla som ich viac než dosť. Zvýraznila „nalepovačkami“ len aby som si ich mohla zas a zas čítať, vracať sa k nim. Striedala som si knihu s mamkou a nedočkalo čakala, kým prečíta ďalšiu časť len aby som ju mohla mať opäť v rukách. Bála som sa jej reakcií, a keď sa bojíte aj vy, čo by vaši rodičia povedali na hlavnú postavu ktorá je gay, zabudnite na obavy, mamke sa to páčilo, viac ako len páčilo. Bola z knihy rovnako hotová ako ja. Priam ťažko sa mi kniha po prečítaní odkladala, ostala som k hlavným postavám tak naviazaná, že som nedokázala predýchať myšlienku, že za nimi zatváram dvere. Najradšej by som nechala knihu navždy otvorenú, len aby ich príbeh nikdy, nikdy neskončil. Tak bol dokonalý. A tuším po prvýkrát skončil tak, že všetko, bolo uzavreté. 

Moje hodnotenie : 5/5 hviezdičiek 


Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Slovart
Knihu si môžete kúpiť napríklad aj TU 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára