Colleen Hoover - Život jedna báseň /RECENZIA

Autor : Colleen Hooverová
Originálny názov : Slammed
Počet strán: 288
Séria : Slammed- 1/3
Vydavateľstvo : Yoli 
Väzba: Mäkká (paperback) 

Anotácia : Laykenini rodičia sa nevedeli dohodnúť: matka ju chcela pomenovať Layla podľa piesne Erica Claptona, otec navrhoval meno Kennedy podľa Kennedyovcov – hociktorého z nich. Kompromisom vzniklo meno Layken. Dnes už má dievča osemnásť, končí strednú školu a ocitne sa v novej životnej situácii: otec umrel a matka aj mladší brat potrebujú jej pomoc. Navonok pôsobí pokojne a vyrovnane, no v skutočnosti trpí a stráca nádej v budúcnosť.

Celá rodina sa z finančných dôvodov presťahuje na druhý koniec krajiny, do Michiganu. Tu sa Layken zoznámi s príťažlivým dvadsaťjedenročným susedom Willom s veľkou vášňou pre slam poetry, slamovanie. Aj on sa stará o mladšieho súrodenca. Veľmi skoro sa medzi nimi vytvorí mocné puto a Laykenin život odrazu dostáva novú iskru.

Kedysi som si myslela, že poézia je nudná,

že je len pre večne smutných dospelákov. 

Potom som siahla po knihe, tak trochu nezvyčajnej. 

Rozprávala o slame, o niečom, mne dovtedy nepoznanom.

Začala som ju čítať, ako príbeh bežný rovnako ako všetky.

No potom, začali slamovať. No vždy som ešte nechápala.

Slová sa nerýmovali, neboli tam verše, ba či strofy.

Všetko malo svoje pravidlá, slam no taktiež život.

Kedysi som si myslela, že poézia nie je nič pre mňa,

že nedokážem pochopiť čo mi chce povedať, že v nej nenájdem tie pocity.

Potom som ale objavila všetko, pochopila som autorku, postavy a ich

život, ktorý nie je vždy dobrý.

Život nám podkopávam nohy.

Život nie je spravodlivý.

Život nám nedá varovanie .

Neriadi sa pravidlami.

“Question everything. Your love, your religion, your passion. If you don't have questions, you'll never find answers.”   

Kedysi som si myslela, že poézia mladým nesedí, 

že ňou len opovrhujú.

No potom som stretla Willa. Tak zvláštneho a múdreho. 

Preplietol sa mu život s Layken, zrazu, náhle.

A zapadli.

So svojich osudov.

A či by sme našli v och životoch klišé,

bolo by to azda najlepšie čo sa im mohlo prihodiť.

“Don't take life too seriously. Punch it in the face when it needs a good hit. Laugh at it.”   

Kedysi som si myslela, že poéziou nedokážem vyjadriť čo chcem povedať,

že ňou nepoviem či cítim. A čo by som ju niekedy čítala.

Nedokážem to ani teraz, nesúďte teda, prosím vás, moje mylšlienky v básniach priveľmi.

Moje ruky si ešte nezvykli, vyjadriť slová takto.

Verte len ,že sa ma kniha, dotkla, hlboko.

Prechádzali som jej stránkami.

Zaviedla ma do sveta Slamu, a zmenila ma.

Nie len slamom, ale životom, ktorému porozumiete, len keď si uvedomiť, koľko toho máte.

Rodinu

priateľov

slobodu 

lásku

že žijete.

Vnímate to ? 

Krv vám prúdi žilami.

Cítite to ?

Ste voľní, rozbehnite sa.

Počujete to ?

Vietor čo vám klope na okno.

Ste slobodní tak nestojte, neľutujte, neseďte doma. 

Ste mladí, tak sa zastavte a prestaňte sa hnať len pred seba.

Otvorte knihu, choďte von, zoberte gitaru, husle, dajte si koláč, 

čokoládu, povedzte čo máte namysli, život sa riadi vlastných pravidiel a nie vždy 

je taký aký by mal byť, nehrá sa s nami, tak nič neľutujte. 

“Life wants you to fight it. Learn how to make it your own. ”   

Možno raz nájdete knihu a prehovorí vám do duše, ba čo je to kniha o básniach a o láske.

Všade sa dá nájsť krásne myšlienka.

Či na plagáte, či v škole, v pesničke ,v hudbe, v sne, či v slovách cudzinca.

Ani neviem, či moju "báseň" možno pokladať za recenziu. Je to len niečo, čo som potrebovala napísať, chcela som to skúsiť, niečo nájsť . Kniha ma tak chytila, že ani neviem čo by som inak napísala. Nemôžem povedať že bola dokonalá, no tá nedokonalosť ju tak očarujúce doplnila ,e tak rovnaká ako sám život .

“Imperfections define perfection”

― Colleen Hoover, Slammed