O tom ako som začala skutočne čítať

Pamätáte sa ešte na prvú knižku, ktorú ste ako maličký začínajúci čitatelia celú prelúskali ? Ten pocit, keď ste dokázali sami a bez akejkoľvek pomoci dočítať, pre vás vtedy ešte hrubočiznú knihu, bol najlepším pocitom hneď po jedení čokoládovej torty. Ja sa na svoju prvú ozajstnú knihu pamätám rovnako dobre ako na poslednú, ktorú som čítala, sprevádza ma takto dodnes a vyťahujem ju z poličky snáď každým rokom.

Moje prvá knižka nie je nijak originálna. Spriatelila som totiž ako mnoho mnoho ďalších s Harrym a jeho kúzelníckym svetom. Prvú Potterovku čítala mamka práve keď čakala mňa, usudzujem teda že sa to na mňa vtedy nejako nelepilo, pretože som nikdy žiadnu knihu neprečítala viac ráz než Kameň mudrcov. Jeden deň som si sedla pred našu malú knižnicu v obývačke a začala z nej vťahovať knihy až kým z nich vedľa mňa nestála vežička. Všetky som si prezrela, prečítala názvy a so zaprášenými rukami som sa dostala až na najvrchnejšiu časť kde som našla Harryho. V tom čase som si myslela, že niečo také ako Harry Potter a Rokfort existuje len vo filme. Sedela som tak medzi zaprášenými knihami až kým som neprečítala prvú kapitolu. Pokiaľ sa dobre pamätám, tak ma potom niekto vyhrešil za neporiadok, ktorý som nakoniec aj tak neupratala a trielila som do izby s novým dobrodružstvom v ruke. Čítala som tú knihu vyše mesiaca mysliac si ako rýchlo sa mi to podarilo. Vtedy sa niečo stalo, niekto z tej knižky zamával prútikom a knihy som už neopustila.

Harry bol mojim míľnikom v čítaní, odvtedy som pravidelne chodila s ruksakom do knižnice a nabrala si zo sebou celú kopu kníh , ktorú som potom ledva uniesla. Zostali mi pamäti knižky od Jacqueline Wilson - jej Tracy Beakerová, ktorú som milovala v seriáli aj na stránkach kníh. Hltala som knižky od Tomasa Brezinu, a neskôr som si obľúbila Denník princeznej. Istý čas som sa nemohla odtrhnúť o kníh o vílach z dúhy, nemôžem ich nájsť doma, ani na internete, stali sa tak pre mňa akousi záhadou, totiž si nepamätám ani ako sa volali. Nechcela som čítať povinné čítanie a pohŕdala všetkým čo nám učiteľka nakázala, no ako jedna z mála našej triedy som na knihy nezanevrela ( len na tie do, ktorým ma nútili ) . Jedna z vecí, ktoré si o začiatkoch môjho čítanie pamätám, ako som po dočítaní Harryho Pottera a darov smrti vyhlásila " A, čo budem čítať teraz?" , totiž som si myslela, že už žiadnu dobrú knihu nikdy nenájdem.

Veľmi dobre sa pamätám ako som dostala v knižnici preukaz už do "dospeláckej" časti a mohla tak nahliadnuť do úplne nového sveta, tuším som vtedy pochopila, že na našej zemi je ešte neuveriteľne veľa skvelých kníh ,ktoré som neprečítala. A takto pokračujem aj dnes, na poličke sa mi kopia knihy rovnako rýchlo ako sa mi kopia aj na liste tých, ,ktoré chcem vlastniť. O svoje pocity sa delím už nie len s kamarátkami a v čitateľskom denníku ale aj s vami s čitateľmi. Každým dňom vo mne stúpa túžba po napísaní vlastnej knihy ,a som rada že aspoň takto cez blog, si môžem čo to zapísať.

Knihy sa pre mňa stali veľkou oporou, učia ma, menia ma a sú tu vždy pre mňa. Už som sa pár krát zamýšľala aké by to bolokeby som nečítala, a taký život si neviem predstaviť . Som teda vďačná svojmu parťákovi Harrymu, že tu bol, keď som hľadala ako malé dievčatko v svojom živote niečo dôležité, čo by ma sprevádzalo ťažkou cestou až navždy. 

 Ktorou knižkou sa začala vaša závislosť ? :)