nedeľa 24. januára 2016

Strasti a útrapy knihomoľov

Život knihomoľa nie je len posedávanie v mäkkej posteli či starom kresle s čajom v ruke pri okne, na ktoré pomaličky dopadajú dažďové kvapky. Nie je to len snívanie a nekonečné striedanie kníh. Knihomoli zažívajú oveľa viac príšerných strastí a útrap, než by bol obyčajný človek ochotný priznať. Náš každodenný život, je zložitý i v tých najjednoduchších chvíľach. A síce ho berieme s vtipom humorom a umeleckým nadhľadom, často sa musíme pasovať s problémami hodnými našich knižných hrdinov. 


Knihy nám totiž priniesli i mnoho problémov a nebojím sa povedať, že i niekoľko jaziev na našej úbohej duši a psychike. Knihy nám dali nerealistické predstavy  o živote a láske, ako nám predstavili tých najdokonalejších hrdinov, čo sa zamilujú i do najobyčajnejších hrdiniek. Ukázali nám priam abnormálne príbehy lásky, v ktoré sme ale naivne uverili a teraz hlúpo a neprestajne čakáme, kedy nás z našich nudných životov zachráni náš obľúbený knižný hrdina, alebo niekto kto sa naň bude aspoň trošičku ponášať. 


Ponechaní s cliffhangerovými koncami knižných sérií čakáme na ďalšie pokračovania, pričom nám priam trhá všetky nervy, i tie vo vlasoch, keď nie a nie kniha vyjsť. Zúfalo kontrolujeme dátumy vydaní a neprestajne nazeráme na stránky vydavateľstiev, či nepridali hoci i nepodstatnú zmienku o našej obľúbenej sérii. Dychtivo sa načahujeme, ba i za anglickými verziami, keď už nevieme vydržať a potrebujeme si prečítať, ako bude príbeh pokračovať. Potom si aj tak kúpime i to slovenské vydanie. Lebo mať jedno nestačí, a do slovenského sa dá lepšie vžiť, i keď je preklad (niekedy) príšerný. Samozrejme potom kritizujeme to dané slovenské vydanie (nie vždy!!). Lebo zlá obálka, zlý názov, zlý preklad, no v duchu sme spokojní, že sa naša kniha vôbec dostala i do našej krajiny, a  že ju máme i v slovenčine.
“We live for books.” 
― Umberto Eco

Prežívame príšerné muky, keď sa kniha skončí inak ako sme chceli, a vôbec, keď skončí. Preklíname autorov, keď zabijú našu milovanú postavu a po ich smrti nevieme, čo s vlastným životom. To sa ale stáva i keď nik neumrie. Po prečítaní každej dobrej knihy nevieme, čo ďalej. Nechce sa nám čítať ďalšiu knihu, lebo nechceme opustiť tú predošlú, lebo tá nová určite nebude tak dobrá, nechceme ísť ďalej. A keď sa oznámi, že z našej obľúbenej knihy bude film? Nasadáme na kolotoč emócií, ako sme najprv neskutočne šťastní, že naše predstavy uvidíme ožívať, no potom padáme ako sa bojíme, že knihu zničia. Spokojní väčšinou nie sme, lebo my chceme 18-hodinový film so všetkými detailami a každou jednou scénou z knihy, žiadna nesmie byť vynechaná. Rovnako ako Harry Potter, trpíme, ale sme šťastní, že trpíme, takmer pri každej knihe, ktorej sme ochotní dať celé srdce i dušu.

Únava, keď za začítame tak silno, až si okolo pol tretej ráno uvedomíme, že by sme mali ísť spať, no nepôjdeme. Bezmocnosť, keď si nevieme vybrať, ktorú knihu zo siahodlhého wishlistu kúpiť ako ďalšiu, za to málo peňazí, čo máme. Hlúpy pocit, keď sa dozvieme, že sa meno knižnej postavy vyslovuje úplne, ale úplne inak, ako sme ho doposiaľ vyslovovali. Hnev, keď sa snažíme kamarátov "prinútiť" prečítať si jednu z našich kníh, lenže oni nie sú ochotní ani počúvať. A absolútny hnev, keď si knihu prečítajú a povedia, že sa im nepáčila. Keď polejeme knihu. Keď zabudneme, kde sme prestali. Keď sa učitelia sťažujú, že nikto nečíta. Keď sa učitelia sťažujú, že nedávame pozor, lebo čítame. Učitelia.



Často máme chuť prefackať hlavnú postavu, keď si priam búchame hlavy o tvrdú väzbu našich kníh. Hodiny a hodiny hľadáme tú správnu pozíciu na čítanie, no i tak ju v priebehu zmeníme aspoň päťkrát. Neznášame keď sa nás niekto opýta na obľúbenú knihu, lebo taká neexistuje, je iba zoznam. Trpíme keď chceme, no zároveň i nechcem dočítať knihu, lebo nemienime opustiť to dokonalé dobrodružstvo, svet ani postavy. Nikdy nemáme dostatok miesta na knihy, ani dostatok času, no i tak ich neprestajne kupujeme a čítame. Tajne snívame o živote s knižnými postavami, o knižných svetoch a predstavujeme si, čo by sme urobili my, ak by sme boli hlavným hrdinom. Nenávidíme samých seba, keď nám oči znenazdajky zablúdia o pár riadkov nižšie a prečítajú niečo, čo malo byť veľkým prekvapením, už o niečo skôr. Súdime knihy podľa obálok. A súdime ľudí, podľa kníh, čo čítajú. 

A máme ešte viac problémov, priam stovky. Sme ale knihomoli, ich riešenia nájdeme v knihách... 

4 komentáre:

  1. Prekrásny článok ❤ A dokonale pravdivý... Ďakujem ti :)! Vďaka tebe som si pri tomto článku zasa raz uvedomila ako veľmi milujem knižky a aké je to šťastie :).

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Úplne dokonalý článok. :) Nielen, že so všetkým súhlasím, ja som sa našla doslova v každom slove. :)

    OdpovedaťOdstrániť