Miroslava Varáčková - Adaptácia /RECENZIA

Autor: Miroslava Varáčková

Počet strán: 262

Vydavateľstvo: Slovart

Väzba : pevná

Anotácia: Zoya mala všetko: domov, rodinu, kamarátov. A potom ľudstvo zdecimovali epidémie a vojny. Teraz nemá nikoho: ani rodinu, ani kamarátov, ani priateľa. Prišla aj o domov. No prispôsobila sa. Vpred ju poháňa len mapa a nádej, že ju dovedie do posledného útočiska na Zemi. 

Ľudia skúšaní vojnou i chorobami sa tiež adaptovali na nový svet – bojujú o každú minútu života. A osamelé dievča putujúce neznámou krajinou predstavuje priľahkú korisť. Keď Zoyi pomôže neznámy Simon, poruší tým krehkú rovnováhu povojnového spoločenstva, za čo musí zaplatiť životom. A tak sa Zoya, Simon a jeho malá sestra vydávajú naprieč zdevastovanou krajinou s nádejou, že ich mapa po jej mŕtvom priateľovi naozaj dovedie pred brány mesta, kde ešte vládne ľudskosť. Teda, mala by...

Môj názor : Keď som začala knižku čítať, prvých pár strán som sa obávala, že sa bude príliš ponášať na všetky ostatné zahraničné dystópie. Bola to snáď najväčšia obava pri čítaní celej knihy, že autorka nevymyslí nič nové a že jej kniha bude len kombinácia všetkých ostatných post-apokaliptyckých príbehov. Po pár stranách som ale pochopila, že predsa len mám v rukách niečo originálne. Kniha síce nie je nabitá neustálou akciou, bojovými scénami, neuveriteľne napínavým dejom, no z môjho pohľadu to v tejto knihe nebolo vždy potrebné. Autorka sa zamerala na city svojich postáv a plynúci dej. Zvečnila svet vo svojej knihe natoľko presvedčivý akoby do jeho vzniku stačili len týždne.

Myslím si, že napísať YA knihu tak aby zaujala je ťažké. Je totiž kniha pre tínedžerov a my vyhľadávame dávku poriadnej energie, zimomriavok a vzrušenia. čakáme to od každej akčnej, hororovej a presne takej post-apokaliptickej dystópie ako je aj Adaptácia. Mnoho tak očakáva, že knihu od rúk nebude vedieť odlepiť, že oči mu budú blúdiť po písmenkách vo dne v noci. U mňa to tak nebolo, ja som nepotrebovala cítiť tie zimomriavky na každej strane. Kniha vyjadruje všetky pocity realisticky, vyjadruje skazu sveta tak ako by sa stať mohla. To bolo podstatné ! Nebojí sa nechať svoje postavy hrešiť a nadávať. Ľudia predsa nepovedia len, "á, do kelu", ale poriadne sa vykričia, vypustia paru a dajú svetu vedieť ako sa cítia ! V deji sa objavujú hluché miesta, najmä v druhej časti, ktorá sa trošku začala ponášať na tie zahraničné knihy, no udržala si stále svoju originálnu líniu a nenechala sa vtiahnuť do víru amerických filmov. 

Hlavná hrdinka Zoya bola svojská, trochu výbušná no aký by mali byť ľudia čo žijú v tak zničenom svete? Zoya zvykla občas reagovať spôsobom, ktorý ma neraz štval a bolo by treba jej úprimne vynadať a zvykla meniť nálady ako lusknutím prsta. Som na teba nahnevaná! LUSK! Ľúbim ťa! V mnohých situáciách by som ale reagovala podobne ( toť, ja sa až veľmi stotožňujem s hlavnými postavami ). Na Simona doteraz neviem nájsť slová, ktorými ho opísať. Na začiatku som ho vskutku nemala rada, nevedela som mu prísť na chuť. Bol jedna veľká arogantná bublina. Nevedela som si ani predstaviť ako vyzerá a to bolo rovnako so Zoyou. Autorka mi neposkytla taký opis postáv, vďaka ktorému by som si vedela presne utvoriť ich obraz. Simon sa každou stránkou pomaly menil a rovnako ako Zoya som si ho začala každou stránkou aj obľubovať. Postavy sa postupne menili, odhaľovali zo seba viac. Jedna z vecí, ktoré sa mi páčili bola, že sa dve postavy nezamilovali už pri prvých dvadsiatich stranách, kde by jeden za druhého aj skočili pred guľku.

"Nechápeš ma, lebo nikoho nemáš. Očividne ani len netušíš, aká silná dokáže byť potreba chrániť niekoho, na kom ti záleží viac ako na vlastnom živote."

Druhá polovica knihy začala skvelo, s obrovským prekvapením a očakávaním dokonalo vymysleného nového sveta. Vtedy som si naozaj začala myslieť, aký poklad to mám. Potom to začalo pomaličky upadať, nastali tie hluché miesta, kde sa len opakovala rutina z predošlých stránok. Dej sa podobal chvíľočkou na iné známe príbehy a už som sa bála, že možno mali tí ľudia s negatívnymi recenziami pravda. A hup! Potom sa to v poslednej časti rozbehlo, síce nie tak supermegabombasticky ale predsa len natoľko, že som si príbeh zamilovala.

"Asi by sme mali bojovať o nové rána spoločne a nie ísť proti sebe. No kto môže veriť tomu druhému?"

Na túto knihu padlo mnoho negatívnych recenzií ale mňa uchvátila. Udrela ma mnohými prekvapeniami a pri posledným stranách ma nenechala nedočítať ju. Autorka ma vedela nadchnúť a každému autorovi čo sa to podarí sa hlboko skláňam. Keď čítam knihu v autobuse, v škole, doma či aj na ZUŠke tak viem, že je dobrá lebo mi nedovolila ju odložiť. Predtým než ma ktokoľvek začne udupávať.. každá kniha, čítaná sto rôznymi ľuďmi, je sto rôznych kníh... Každá kniha je výnimočná pre každého a jedného čitateľa, niekomu sa páči a niekomu nie. Mňa nadchla. Obdivujem že sa autorka odvážila vstúpiť do slovenského knižného sveta s dystópiou pre mládež (my sme totiž riadne kritický). Slovenských autorov nie je veľa a už vôbec nie kníh takého druhu, my by sme sa im nemali preto obracať chrbtom ale naopak im takto podať pomocnú ruku. Ja pevne verím, že Adaptácia bola len začiatkom niečoho nového a v našej malej krajine začne pribúdať oveľa viac takýchto kníh .

Moje hodnotenie : 4/5 hviezdičiek 

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Slovart

Knihu si môžete kúpiť aj napríklad TU